Raz som vošla k Adelke do izby a  ocino jej hral bábkové divadlo. Keď som sa opýtala, čo robia (nie, že by mi to nebolo na prvý pohľad jasné 😀 ), povedala, že sa učia zlomky. Že už vie, čo je polovica, tretina a štvrtina. Tak si hovorím, aké super a ona bola rovnako nadšená.

Ešte v ten týždeň som sa raz Adelky pýtala, či už zjedla celú večeru. Povedala, že jej zostala ešte polovica zo štvrtiny a že keby jedla rýchlejšie, ostala by jej už iba štvrtina zo štvrtiny ? To bol pre mňa signál, že je naozaj čas na zlomky… Kovové zlomky sú jedny z tých Montessori materiálov, ktoré som si naozaj nemyslela, že raz budeme mať doma. Sú jednak drahšie a stojany zaberajú aj dosť miesta. Ale nakoniec som sa rozhodla, že do nich investujem.

Už na prvé posedenie sme sa s Adelkou dostali dosť ďaleko. Povedali sme si, že keď niečo môžeme rozdeliť na rovnaké časti, sú to zlomky. Overila si, že naozaj časti v jednom kruhu sú rovnaké – priložila ich k sebe.V zápätí si uvedomila, že naozaj všetky kruhy sú rovnaké, iba sú rozdelené na rôzny počet častí.Dali sme im všetkým mená od celku ,polovíc a tretín až po desatiny.Aby si precvičila tieto názvy, hovorila som jej, aby vybrala napríklad 2/3, 4/6, 5/10 atď.. Potom som vybrala zasa ja nejaké zlomky a mala ich pomenovať.

Úžasné na tomto materiáli je jeho názornosť. Veľmi rýchlo sa veci chápu, všetko si mohla Adelka odskúšať vlastnými rukami a overiť. Takže pomerne rýchlo sme sa dostali až k zapisovaniu zlomkov, čoho sa už nevedela dočkať (teraz v 6 rokoch celkovo rada píše a zapisuje si aj počas dňa hocičo).Natiahla som stužku ako zlomkovú čiaru a pod ňu som položila jednu „rodinu“ zlomkov – napr. kruh s polovicami. Z neho som vytiahla nad stužku – zlomkovú čiaru – 1 polovicu. No a po tomto predvedení to už bola hračka pochopiť, ako sa zlomky zapisujú a teda zapísať jednu polovicu, či dve štvrtiny.Neskôr som dala Adelke „výskumnú úlohu“ (výzva, to ju baví) zistiť, ktorými zlomkami sa dá vyplniť napríklad jedna polovica.Hneď prvé svoje zistenie si samozrejme musela zapísať a aj si ho prekreslila. Vzala si ho dokonca do škôlky, aby to ukázala pani učiteľke. Neviem však, či sa to v škôlke stretlo s rovnakým nadšením (a pochopením) ako u nás doma 😀 Ale nevadí… Hlavné je, že ona má z toho radosť.

Od tejto práce je už iba kúsok k sčítavaniu zlomkov s rovnakým menovateľom. Vidíte sami, až kam sa dá dostať a zlomky nie sú vôbec žiadna veda. Teda nie s pomocou Montessori 😉

Na záver mám ešte jeden tip na prácu s týmito kovovými zlomkami. Adelka si ju nedávno sama vymyslela a ja som nedbala, lebo je to podľa mňa fajn zmyslová aktivita. Vybrala zo stojana 2 rodiny (ak sú to väčšie zlomky, dajú sa aj 3) a snažila sa ich roztriediť naspať. Pri devätinách a desatinách je to fakt výzva, lebo okom viditeľný rozdiel medzi nimi je minimálny.

Verím, že som Vás opäť inšpirovala a podarilo sa mi zasa dokázať, že Montessori materiály sú jednoducho krásne 🙂

Ďakujem za like-y, komentáre a zdieľania, sú pre mňa veľkým zadosťučinením.

   Tisíckovú reťaz som Adelke ukázala, keď začala počítať cez stovku. Počítanie do sto sme si celkom fajn užili so stovkovou tabuľkou, písala som o nej TU. Rovnako môžete s deťmi počítať do sto aj so stovkovou reťazou. Obe pomôcky sledujú to isté, len každá trošku inak. Na stovkovej tabuľke vidno čísla po desiatkach pod sebou, zatiaľčo na stovkovej reťazi ukladáte čísla do radu za sebou. My sme stovkovú reťaz doma nepoužili, pretože Adelka  sa dosť dobre chytala so stovkovou tabuľkou. Ak by s tým však mala problém, určite by som jej ju dala.

Zvedavosť mala v očiach, keď som je povedala, že jej teraz ukážem jednu veeeeľmi dlhú reťaz. Doniesla som ju na podnose a spoločne sme ju rozložili na chodbe na zem. Namiesto pracovného koberčeka sme použili papierovú rolku kuchynských utierok 🙂Išla som na ňu otázkami, pretože desiatkové perlové tyčinky už pozná. Či chce vedieť, koľko takýchto desiatkových tyčiniek tu máme. Požičala som si z materiálu od stovkovej tabuľky čísla od 1 do 100 a Adelka zrátala pomocou nich tyčinky. Zistila, že ich je 100, rovnako ako čísel na stovkovej tabuľke. Ostala trochu prekvapená, ako sa to podobá 🙂Opýtala som sa jej ďalej, či by aj ju zaujímalo, koľko korálikov má táto dlhá reťaz a išli sme na to. Vytiahli sme šípky s číslami a úplne najskôr sme si ich rozložili na podnose, aby sa Adelka zorientovala, čo tam všetko máme.A začala postupne ukladať a nahlas si počítať.Na jedno počítanie sa dostala asi  po 300, potom si musela dať prestávku. Je to dlhá práca a vyžaduje sa tu veľa sústredenia a aj trpezlivosti, preto pokojne to môžu deti robiť na viackrát. Avšak nerobila by som veľmi dlhé prestávky, aby dieťa nestratilo niť. Ideálne je deň po dni. My sme tisíckovú reťaz rozkladali (a prekračovali na chodbe 🙂 ) tri víkendy po sebe. Vždy sme začínali od začiatku a Adelke som pomáhala rozložiť reťaz a šípky tam, kde naposledy prestala. Čiže vždy si to trochu ešte zopakovala pred tým, než pokračovala ďalej.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že by pokojne mohlo byť šípok aj viac. Myslím tým po jednotkách pokračovať aspoň do 300. Horšie si Adelka spočiatku v hlave premietala, aké číslo bude nasledovať, kým pochopila princíp. Keby som mala viac času, určite jej ich dorobím.

Keď sa dostanete s počítaním až na samý koniec, je dobré priniesť aj tisíckovú kocku z korálikov a povedať si, že na tejto reťazi je práve toľko korálikov ako v tejto tisíckovej kocke. Rovnako aj po každej napočítanej stovke priniesť jeden stovkový štvorec z korálikov. Tak sa prepoja súvislosti medzi týmito pomôckami.

Na záver by som povedala asi toľko, že hoci Adelka veľmi rada počíta, nie je to materiál, ktorý by chcela robiť zas a zas. Je to povahou tejto pomôcky, ktorá je náročná najmä na výdrž a tak myslím, že je fajn, že si reťaz prešla od začiatku do konca aspoň raz. Napadlo mi, že by mohla existovať aj obria tisícková tabuľka 😉 Podobná stovkovej, ktorá by bola ešte názornejšia…