Naše odplienkovanie

30. augusta 2020 ~ montemother ~ Leave a comment

Odplienkovanie je u detí často samostatná kapitola. Mne sa to podarilo s dvoma deťmi a pri každom to bolo iné. Teraz, keď si na to spomínam, s Adelkou to bolo ako na húsenicovej dráhe – raz dolu, raz hore. Zažili sme aj návrat k plienke a dlho trvalo zbaviť sa plienky v noci. Písala som o tom v tomto článku a ešte aj v tomto. S Dorotkou to bolo celkom iné.

Ako sme začali

Hovorí sa, že okolo 18. mesiaca začína byť dieťa pripravené. Tak sme to skúšali, ale Dorot veľmi nechcela sedieť na nočníku. Nesilila som to a sľúbila som si, že nebudem mať veľké očakávania. Pri Adelke som to brala asi až zbytočne vážne. Skúsila som to s ňou o nejaké 2 mesiace neskôr. Bolo vonku teplo a mohla chodiť stále s holým zadkom. Asi 2 dni trvalo, kým pochopila, že cikať treba do nočníka, tj. 2 dni som chodila, utierala a zbierala kade-tade Ale oplatilo sa.

Nočníky a pripravené prostredie

Nočník som jej stále prenášala, aby ho mala poruke. Mali sme potom jeden v obývačke, jeden na terase, jeden v kúpeľni a jeden v izbe. Toto odporúčam, lebo neboli by sme to stíhali dobehnúť. V kúpeľni sme si urobili pripravené prostredie, pretože tam máme aj náš veľký záchod a tam chodí cikať vždy ráno, večer a v noci. Cez deň využíva nočník, ktorý má poruke v kuchyňoobývačke. Pri záchodíku má košík s nohavičkami, ktoré si ráno oblieka a plienkami na noc. Poruke má aj toaletný papier. Viac nám tam netreba. Držiak je na prísavku (z Pepca), ale tá nefungovala, tak som ho prilepila obojstrannou páskou.Nuž a toto sú nočníky, ktoré máme doma:

Nočník č. 1 je obyčajný z Lidla. Sedenie má dosť nízke, hodí sa hlavne pre najmenšie deti. Tie si naň ľahko vysadnú a dočiahnu s nožičkami na zem.

Nočník č. 2 je cestovný nočník. Kúpite ho TU. Nosíme ho na cesty. Modrá gumená vložka sa dá vybrať a umyť. V teréne mám vždy fľašku s vodou a vreckovky, takže to nie je problém. Dá sa použiť aj bez tejto vložky napríklad so sáčkom (buď si kúpite sáčky orignál k nočníku alebo použijete pasujúce mikroténové). Nočník je skladný, šedé nožičky sa dajú sklopiť smerom dovnútra. Ak ich vyklopíte smerom von, môžete ho použiť ako sedátko/redukciu na klasické WC.

Nočník č. 3 je z Ikea. Je pre väčšie detičky od cca 18. mesiaca. Keď bola Dorotka menšia, nedočiahla v ňom s nožičkami na zem a mala tendenciu z neho niekedy aj vypadnúť. Veľká výhoda je, že zelené vnútro je vyberateľné a pohodlne ho umyjete aj v malých WC umývadielkach, zatiaľ čo nočník č. 1 z Lidlu pod točku v malom umývadle nestrčíte.

Nočník č. 4 je taký malý Montessori záchodík. Imitácia záchoda pre dospelých, ktorý kúpite TU. Vekovo odporúčam tiež tak od cca 18. mesiaca, aby dieťa dočiahlo, pretože je vyšší. My ho máme v kúpeľni oproti veľkému WC a často tam sedávame spolu. Zvyká si na sedenie na ozajstnom záchode a teší sa, že má rovnaký ako my. Aj splachuje (teda vydáva splachovací zvuk po stlačení páčky) a v „nádržke“ za chrbtom je priestor na odkladanie napríklad knižky, ak dieťa zo začiatku neobsedí a treba ho trošku zabaviť.

Signály

Ked sa jej chcelo cikať, väčšinou sa začala chytať tam dolu – to bol taký prvý signál, keď som zbadala, že vtedy sa jej chce. Aj kakať chodila sama na nočník od samého začiatku. Síce chvíľu obletovala okolo neho, opakovane vstávala a sadala, kým to urobila, ale nechala som ju, nech si to robí posvojom. Vždy pri tom samozrejme pozorovala, čo sa deje.

Motivácia

Nejak prehnane nechválime a už vôbec netlieskame, keď sa jej to podarilo. Iba som povedala „krásne“ alebo „krásne si sa vycikala do nočníka“. Hovorí sa, že druhé a ďalšie narodené deti v poradí idú v tom vývoji trošku rýchlejšie ako prvorodení. Väčšinou je to vďaka súrodencom, po ktorých opakujú. Využili sme to a zopárkrát som poprosila Adelku, aby jej to ukázala na nočníku. Myslím, že aj toto k tomu nejakým tým percentom prispelo, že sa nám podarilo zbaviť sa plienky niekedy okolo 21. mesiaca. Ako motivácia môže poslúžiť aj vhodná knižka. Mne sa páči Malý nočník, malé hovienka, pretože nie je až príliš hovienková, ale pekne deťom vysvetľuje, že ľudia a aj zvieratká robíme potrebu a každý na príslušné miesto. Má vysúvacie okienka.

V noci a výlety

Na noc jej stále plienku dávam. Pokiaľ vyslovene nevypije veľa vody pred spaním, vydrží so suchou plienkou až do rána. Niekedy sa v noci zobudí a dám ju vycikať a niekedy sa ráno zobudí s mokrou plienkou. To najmä vtedy, ak veľmi tvrdo spí. Nerobím z toho vedu, postupne sa naučí vnímať svoje telo lepšie. Už teraz sa teším, že sa na cikanie niekedy zobudí. To je dobrý signál. To som u Adelky v jej veku nepoznala. Na výlety autom chodíme už bez plienky. V aute hlási, že chce cikať. Vždy chvalabohu vydrží, kým nájdem vhodné miesto na odstavenie.

Toto odpliekovanie nám išlo celkom ľahko a vždy som tak neveriacky krútila hlavou nad maminami, ktoré písali, že to zvládli behom pár dní. Vidím teraz aj ja, že možné to je. Ale pokiaľ nechce dieťa a nie je na to pripravené, neurobíte s tým nič. Obzvlášť to nedopadne dobre, ak máme veľké očakávania a veľmi nám na tom záleží. Tlak dieťa veľmi rýchlo vycíti. Po prvých úspechoch som sa aj ja vo vnútri potešila, ale brala som to tak, že sa jej to teraz podarilo a nevadí, ak to nabudúce nebude na 100%. Preto moje odporúčanie na záver je, berte to s ľahkosťou, o nič nejde. Raz sa to naučia.

…a na záver prvá fotka, keď sa Dorotke začalo dariť na nočníku 🙂

Naše odplienkovanie

7. mája 2016 ~ montemother ~ 7 komentárov

Už to bude 1 rok, od kedy som Adelku začala nechávať cez deň bez plienky. Pamätám si to, akoby to bolo dnes, ako sme boli kupovať prvé nohavičky 🙂 Snáď sa vtedy Adel stala prvýkrát ženou 😀

Odplienkovanie sa nestalo u nás zo dňa na deň a nebola to ani cesta jednoduchá. Bolo to najmä časovo náročné a niekedy to chcelo naozaj veľa trpezlivosti a vytrvať v tom, čo sme začali aj napriek neúspechom.

Začali sme od 1 roka

Adelku som začala posadzovať na nočník už okolo 12 mesiacov. Niektorí odporúčajú začať už v momente, keď dieťa dokáže samostatne sedieť. Podporoval ma v tom aj manžel. Vždy, keď som išla ja alebo on na toaletu, Adelka išla s nami. Sedeniu na nočníku sa nijak nebránila. Pri nočníku mala nachystané knižky, ktoré si listovala, alebo sme sa venovali rozprávaniu o tom, ako sa potreba vykoná, čo sa pri tom robí… Na záver mohla vždy spláchnuť a pozrieť, ako sa všetko spláchlo. Zo začiatku, som ju pri splachovaní držala na rukách a keď už bola väčšia, sama vyliezla na zatvorený záchod a splachovala. Bol to taký rituál ukončenia.

Neúspechy nás neodradili

Zo začiatku išlo čisto len o sedenie na nočníku bez vykonania potreby. Ak aj potrebu Adelka urobila, nazvala by som to teraz už len čistou náhodou. Trvalo pol roka, keď začala Adelka cielene cikať do nočníka a počas neho som veľakrát mala pocit, že toto nemá zmysel. Bála som sa, aby si nevytvorila predstavu, že na záchod sa chodia čítať knižky a splachovať záchod 🙂 Dnes už viem, že to všetko malo zmysel. Vďaka tomu Adelka pochopila, že to je každodenná rutina, že na záchod sa chodí viackrát denne a hoci ja som si myslela opak, ona veľmi dobre vnímala, ako sa potreba vykonáva.

Zvyšovali sme pravdepodobnosť vykonania potreby do nočníka

Časom som zistila, že ráno po prebudení sa takmer vždy vyciká alebo aj vykaká. Aby som zvýšila pravdepodobnosť vykonania potreby do nočníka, začala som ju dávať na nočník bezprostredne po zobudení. Niekedy to boli pre mňa veľmi hektické prebudenia, že som takmer bežala s Adelkou na záchod, len aby sa nevycikala do plienky. Podobne to bolo po najedení. V organizme funguje gastrokolický reflex, ktorý zabezpečuje, že keď sa niečo ústami dostane dnu, tak niečo zasa musí vyjsť aj von. Tak som skúšala posadiť ju na nočník cca 15 minút po najedení, čo som časom odsledovala ako optimálny čas. Predpokladom na to, aby bola počas dňa vyššia šanca, že sa Adel do nočníka vyciká, bolo ponúkať jej stále vodu. Toto nám veľmi pomohlo dostať sa do cieľovej rovinky. Pamätám si ten deň, keď som do nej doslova liala vodu a behala s ňou na nočník každú chvíľku. V ten deň sa mi podarilo vystihnúť, že sa vycikala do nočníka 3x po sebe. Od toho momentu vždy po posadení na nočík vykonala potrebu alebo mi dala najavo, že treba ísť.

Behanie bez plienky

Počas tohto odplienkovacieho obdobia som Adelke dávala cez deň výhradne látkové plienky. Je dôležité, aby dieťa cítilo vlhko, keď do plienky vykoná potrebu. Všade som čítala o tom, ako by malo dieťa veľa behať bez plienky a tak mohlo vidieť, čo sa deje pri vykonávaní potreby, resp. spojiť si pocity vnútri organizmu s vykonaním potreby. Počas nášho nočníkového tréningu som vydržala nechať Adelku úplne bez plienky dvakrát po tri dni. Našťastie kobercov máme doma minimum, pretože veľakrát sa mi jednoducho nepodarilo ustriehnuť, že Adelka sa niekde vycikala alebo v tom „lepšom“ prípade vykakala. Nachádzala som „suveníri“ naozaj všelikde. Zaujímavé to bolo aj počas vychádzok…

Chceš ísť na nočník?

Naučila som sa, že nemá zmysel sa Adelky pýtať, či chce ísť na nočník. Vždy povedala „nie“. Preto namiesto opytovacích viet som začala používať oznamovacie – „ideš cikať“. Pokiaľ je momentálne zahĺbená do nejakej činnosti, počkám, kým sa jej pozornosť uvoľní a potom oznámim, že je čas ísť na nočník. Nie vždy súhlasí. V takých prípadoch jej ponúknem na výber z dvoch alternatív – buď pôjdeš sama alebo ťa vezmem na nočník ja. Toto vo väčšine prípadoch u nás funguje.

Dvakrát v cieli

Pýtať na nočník sa Adelka začala, keď mala 18 mesiacov. Vydržalo jej to asi 4 mesiace. Počas týchto 4 mesiacov chodila na nočník naozaj ukážkovo. Buď mi oznámila, že treba ísť alebo dokonca išla sama. Postupom času si vedela dať dolu aj sama nohavice. Potom zrazu prišiel zlom a Adelka sa opäť začala pocikávať. Začalo to pokakávaním a potom nemala zábrany sa kompletne do nohavičiek aj pocikať. Nevedela som, čo sa stalo, chcela som to samozrejme vrátiť do starých koľají. No situácia bola stále horšia. V zúfalstve som vyhrabala z odloženej krabice opäť plienky AIO (All In One) a dala som jej do nej jednu tenkú vkladaciu plienku. To teraz spätne považujem za veľkú chybu a krok späť, pretože som ju v pocikávaní vlastne podporila. Stále som sa pýtala „prečo“, čo sa stalo, že sa zrazu Adelka vrátila na úplný začiatok odplienkovania. Začala som intenzívne hľadať odpoveď a bolo mi poradené spomenúť si na moment, kedy sa Adelka prvý raz opäť začala pokakávať. Vraj nemám nad tým veľmi premýšľať a prvá myšlienka, ktorá mi napadne, bude tá správna. Rozmýšľala som veru jeden deň a noc, až sa mi nakoniec vyjasnilo. Pokakávanie začalo v období, keď sme prestávali s dojčením. Zrazu mi všetko docvaklo – Adelka sa vrátila do obdobia, keď bola bábätko a začala mi to dávať najavo takouto formou. A tak sme začali pekne od začiatku. Zasa s holým zadkom počas dňa. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že pokiaľ Adel nemá nohavičky, vie ísť sama na nočník, vykonať potrebu, utrieť sa, vyliať všetko do do záchodu a niekedy aj opláchnuť nočník. Akonáhle mala čosi na sebe, stačili iba nohavičky, smelo sa pocikala alebo pokakala. Zvláštne, ako funguje detská psychika. Dnes pokračujeme v behaní naholo pár dní po sebe vždy, keď sa Adel pociká. Kaká už chvalabohu do nočníka. Pokiaľ sme vonku, dávam ju stále preventívne vycikať. Stáva sa, že skôr, ako sa Adel vypýta na nočník, ujde jej pár kvapiek do nohavičiek. Pokiaľ je holá, žiadne kvapky nie sú. Verím, že v lete to dotiahneme už do cieľa.

V noci

Na noc stále dávam Adelke ešte plienku. Zobudila sa už párkrát aj so suchou plienkou a skúšali sme to úspešne aj bez plienky. To, či sa zobudí so suchou plienkou, je stále ale iba vec náhody, nie uvedomenia. Skúšala som Adelku budiť v noci na cikanie, ale výsledok bol iba ten, že celú noc potom už zle spala. A tak som s budením prestala a čakám, kedy to príde prirodzene samé od seba… Počas obedného spánku už plienku nedávam.

Chcela som s vami zdieľať vlastnú skúsenosť a týmto vám povedať, že aj proces odplienkovania môže mať rôzne odbočenia a že to nie je iba jednosmerka. A hlavne, nikde sa nepíše o tom, že dieťa sa môže vrátiť späť, čo mňa úplne prekvapilo. Držím vám všetkým palce a teším sa na vaše skúsenosti.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Nočník – tesne pred štartom

17. novembra 201418. februára 2015 ~ montemother ~ 7 komentárov

Aké plienky používame

Od narodenia používame látkové plienky Anavy. Asi do pol roka sme so spokojnosťou používali najmä Anavy Easy (AIO – All In One plienka – všetko v jednom). Narozdiel od látkoviek neboli príliš objemné a väčšinou po vycikaní stačilo vymeniť vkladaciu plienku (vložku). Vkladačiek som mala dostatok, takže som prala, až keď sa zašpinila samotná AIO plienka. Po tomto polroku, ako sa zväčšil objem moču, plienka AIO už nepostačovala a takmer vždy mala Adelka precikané nohavice aj body. Klasické látkovky Anavy sme stále nepoužívali, pretože aj napriek tomu, že Adelka podrástla, stále boli pre ňu priveľmi objemné a zväčšovalo jej to zadok hádam aj o tri čísla 😉 Tak sme presedlali takmer výlučne na jednorázové plienky. Bolo to obdobie v celku pohodlné, neprebaľovala sa tak často a menej som musela prať. Takto sme fungovali asi 3 – 4 mesiace, keď som si povedala, že by bolo dobré, zopakovať si diskomfort premočenej plienky, ktorý je základom pri učení chodenia na nočník. Preto sme sa opäť vrátili k látkovým plienkam Anavy a začali sme používať práve tie hrubé látkovky, ktoré boli doteraz odložené bokom (už jej sedeli lepšie a bolo to už po lete počas chladnejších dní). Aj napriek tomu, že jej do nej ešte dávam vkladačku, vždy ju preciká celú. Na noc jej dávam preto jednorázovú plienku.

Prebaľovanie

Pretočením na bruško sa u nás začalo prebaľovanie komplikovať. Pri každej výmene plienky bolo umenie udržať Adelku v polohe na chrbáte. Aby sme ju vôbec mohli prebaliť, museli sme mať k dispozícii hračky a predmety z kúpľne, ktoré by upútali jej pozornosť. Čím bola viac pohyblivejšia, tým dávala svoju nespokojnosť viac najavo. Najmä kopala nohami a neraz mi uštedrila poriadny kopanec do hrude. S hračkami to chvíľu fungovalo, kým sa jej neokukali. Od 10. mesiaca začala stáť s oporou a v priebehu 11. mesiaca mala chvíľky, keď dokázala stáť samostatne. Všade som čítala, ako podľa Montessori by sa malo dieťa prebaľovať postojačky, keď vie samo stáť. Lepšie tak môže vnímať činnosti spojené so starostlivosťou o telo. Tým, že ho prestaneme pokladať na chrbát mu vlastne dáme najavo, že aj ono sa môže zapojiť do tohto procesu a nestaviame ho viac do pozície neschopného. Tak som si povedala, že to vyskúšam (keďže poležiačky sme viac-menej bojovali) a ako predfázu nácviku chodenia na toaletu som Adelku začala prebaľovať postojačky.

Keďže rovnováhu sama pri prebaľovaní ešte poriadne udržať nevie, využili sme vaňu ako oporný bod. Museli sme si obidve zvyknúť na nový štýl a nie je to jednoduché. Vymeniť postojačky pocikanú plienku nie je až taký problém, no horšie to je s pokakanými plienkami. Veľakrát si počas prebaľovania chce napríklad sadnúť a v tých momentoch by som potrebovala ešte asi dve ďalšie ruky. Niekedy ju po kakaní ešte dávam na chrbát a keď ju poležiačky zbavím špinavej plienky a utriem do čista, potom ju už v stoji prebalím do čistej plienky. Určite niečo na prebaľovaní v stoji je, pretože naozaj so záujmom sleduje, ako zapínam plienku, body, či navliekam nohavice. Ako pokrok vnímam to, že začala spolupracovať pri vyzliekaní a obliekaní. Už pochopila, že má pri obliekaní nohavíc nasmerovať špičku chodidla do nohavice (alebo do ponožky) a po navlečení nohavíc na chodidlá sa sama postaví, aby som jej nohavice vytiahla až hore…Nočník

Keďže sme nikdy nepoužívali ohrádku, Adelka má doma vždy slobodu pohybu (vrámci bezpečných hraníc). Nehovoriac o tom, že ma vždy sprevádza aj na toalete. Prípadne si nechám pootvorené dvere a keď zistí, že som tam, hneď prilezie za mnou. Využila som to na to, aby videla, ako sa toaleta používa a že je to prirodzené toaletu používať. Snažím sa zároveň komentovať, čo sa práve deje a na záver spolu pozeráme, ako sa splachuje. Keď sme s Adelkou začínali znakovať, zaradila som hneď medzi prvé znaky aj znak pre záchod. Vždy, keď idem ja alebo manžel na toaletu, ukážeme jej znak pre záchod a povieme naše slovíčko pre toaletu. Tiež používame jedno z tých detských slov – ciki, kako, kaki, ee a pod., každá rodina má to svoje. Volili sme zámerne detské slovíčko, aby ho čím skôr mohla sama povedať, tj. aby nebolo náročné na artikuláciu. Montessori naopak odporúča vynechať zdrobneniny, detské slová a nazývať veci pravými menami, no my sme sa rozhodli takto. Keď začala Adelka sama sedieť (cca v 9. mesiaci), zoznámila som ju s nočníkom, na ktorý som ju posadzovala 1 – 2 krát denne. Deti rady napodobňujú rodičov a chcela som, aby si na nočník zvykala postupne. V úmysle vytvoriť pre ňu voľne prístupný kútik s nočníkom (ktorý by nebol za zatvorenými dverami), som ju prvýkrát posadila na nočník v kuchyni. No v zápätí ako som ju posadila, sa hneď z nočníka dvíhala a chcela ísť preč. Nepomohlo ani čítanie knižky, ani iné presvedčovacie metódy. Pochopila som, že Adelka nás vidí sedieť na záchode na toalete a keď som jej dala nočník do kuchyne, nevedela, čo sa od nej očakáva. Preto som nočník hneď presunula na toaletu. Má tu k dispozícii nočník, stupienok na obliekanie, čisté plienky a vedro na špinavé plienky.Tam už na ňom vydrží sedieť aj niekoľko minút. Inokedy si iba sadne a hneď sa postaví. Vtedy ju jemne vrátim a poviem, aby to ešte skúsila, no pokiaľ opäť odmietne, nenútim ju a obliekam naspäť do plienky a nohavíc. Snažila som sa pre toto sedenie na nočníku vybrať vhodnú dobu, kedy je najpravdepodobnejšie, že sa do nočníka naozaj aj vyciká. Najskôr som ju dávala sedieť na nočník intuitívne, keď som si myslela, že by sa asi mohla vycikať, tj. hlavne po napití, najedení alebo ak sa zatvárila, že by mala ísť. Počas doby asi jedného mesiaca, sa však do nočníka týmto štýlom vycikala iba raz. Hľadala som teda inú taktiku. Nakoniec sa mi osvedčilo, že sa väčšinou vždy vycikala do nočníka ihneď po zobudení. A slovkom ihneď myslím naozaj IHNEĎ 😉 Dnes ju teda dávam na nočník v priemere 3x denne vždy po tom, ako sa zobudí a úspešnosť vykonania potreby je 50%, čo je pre mňa uspokojivé (zámerne píšem potreby, pretože párkrát sa do nočníka už aj vykakala). Pochvaly nepoužívame, iba jej všetko, čo sa deje, slovne komentujem. Samotnou odmenou pre Adelku je, že vidí, čo je v nočníku (v posledných dňoch keď sa postaví z nočníka, hneď hľadá, či v ňom niečo je) a rada sleduje, ako sa nočník vyprázdni, vyčistí a napokon spolu spláchneme.

Kedy začíname naostro

V montessori literatúre sa píše, že senzitívnym obdobím pre chodenie na nočník je vek 12 – 18 mesiacov. Zároveň je dieťa pripravené na vykonávanie potreby mimo plienky, keď:

vie chodiť (niektoré zdroje uvádzajú, že od toho momentu vie dieťa ovládať zvierače; to však zástancovia bezplienkovej komunikačnej metódy vyvracajú)
si dieťa začne chytať genitálie
sa dieťa začne zaujímať o následnosť/kolobeh činností.

Momentálne má Adelka 11,5 mesiaca a ešte chodiť nevie. Počkáme teda na tento míľnik v jej vývoji a potom sa do nočníkovania pustíme naplno…

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …