Dorotka sa začala intenzívnejšie zaujímať o strihanie, a tak sme vyberali pre ňu najvhodnejšie nožnice. No a pri tom som nezabudla ani na vás a urobila som vám prehľad rôznych nožníc. Môžete si prečítať ich výhody a nevýhody. V závere nájdete aj video, kde som to pre vás všetko zhrnula. Všetky nožničky nájdete aj v našom e-shope, vlastne vďaka tomu som ich mohla aj všetky odskúšať.
- Plastové nožnice – sú najbezpečnejším variantom a vhodné pre tých rodičov, ktorý sa veľmi boja o bezpečnosť svojich detí. Aj napriek tomu, že sú z plastu, dokážu prestrihnúť papier. Niekedy sa však papier dostáva medzi čepele nožníc, čo môže pôsobiť pre dieťa rušivo. Napriek tomu lepšia bezpečná verzia asi neexistuje.
- Stláčacie nožnice Faber-Castell – predávajú sa v modrom a ružovom prevedení. Sú šikovné do ruky, ľahko sa stláčajú. Majú pružinku, vďaka ktorej sa sami vracajú do pôvodnej polohy. Preto sa dieťa môže sústrediť na samotné strihanie alebo držanie papiera. Sú ideálne na úplné začiatky strihania už od cca 1,5 roka a vhodné pre pravákov ako aj pre ľavákov.
- Dvojité nožnice – používajú sa na nácvik strihania spolu s rodičom. Rodič vloží prsty do otvorov spolu s dieťaťom a môže mu pomáhať nožnice otvárať alebo smerovať. Predávajú sa v praváckej a ľaváckej verzii. Niekedy mávajú pružinku, ktorá pomáha deťom vrátiť nožničky do pôvonej polohy. Nepovažujem to pri dvojitých nožničkách však za dôležité, nakoľko rodič vlastne plní úlohu otvárania a zatvárania nožníc. Takže sa mi to tu zdá aj zbytočné, keďže dieťa samé tieto nožničky s veľkou pravdepodobnosťou používať nebude.
- Stláčacie nožnice červené – veľmi dobre strihajú, majú kvalitné Solingen čepele. Sú trošku väčšie (na môj vkus) a Dorotke sa trošku ťažšie stláčali. Preto sú asi vhodnejšie pre deti, ktoré majú väčšie a silnejšie ručičky. Papier môžete s nimi strihať z akéhokoľvek smeru a nezasekne sa medzi čepielkami.
- Nožnice Fiskars – tieto sú asi moje najobľúbenejšie. Sú ostré, kvalitné, dobre a spoľahlivo strihajú. Sú síce drahšie, ale podľa mňa stoja za to. Používali sme ich aj s Adelkou, keď začínala strihať a teraz ich nosí v peračníku do školy. Prestrihnú nielen papier, ale aj nejaký tvrdší materiál. Čepele to vydržia.
- Nožnice Djeco – sú tiež veľmi dobré, majú chránené hroty a aj pružinku. My pružinku nepoužívame, pretože Dorotku to hnevalo a chcela mať svoju vlastnú kontrolu nad nožničkami. Sú ostré, papier strihajú z každého uhlu a nezasekáva sa papier medzi čepielkami. Dobrá kvalita za rozumnú cenu.
Akých favoritov máte vy? Napíšte mi 🙂
Ako si môžete všimnúť, opäť je základom 
Takto si dieťa zvykne hneď na tento postup práce a zároveň je pre neho všetko prehľadné a zrozumiteľné. Teda systém neudržiavame iba na poličkách s hračkami, ale aj pri takýchto aktivitách, čo deti veľmi baví. 
Má to pre ne veľký význam a ten poriadok a usporiadanie, ktorý vidia okolo seba, potom prenášajú aj do svojho vnútra. Cítia istotu, dokážu sa pri tom lepšie sústrediť a nerušia ich ďalšie zbytočné predmety či neporiadok (deti v tomto veku majú veľký cit na poriadok vďaka ich senzitívnemu obdobiu).
Pri niektorých činnostiach ešte Dorotka potrebuje moju pomoc. Napríklad pritlačiť 
Rôzne 
Ďalej tu máme 
Dedo sa poteší, že sme mu s robíjaním ušetrili robotu, keďže ich recykluje a dáva späť sliepočkám 🙂
Netuším, či sa táto podložka dá ešte niekde kúpiť, ja ju uskladňujem už pár rokov ako rodinný poklad 😀 Dá sa 
Vyrobili sme ho svojpomocne a úplne za pár eur. Toto je kupovaný stolík, ale ak máte doma nejaký starý stolík, potom dokúpite už iba príslušenstvo a je hotovo.
Tento stolík je kupovaný v 
Aby sa dovnútra nedostala voda, manžel vymyslel, že otvor jednoducho zapení montážnou penou. Akonáhle dnu dokola nastriekal penu, lavórik v igelitovom sáčku sme vložili do otvoru a pena expandovala. Zaplnila tak dutinu a zároveň dokonalo obopla lavórik. Keď pena vyschla, lavórik sme vytiahli aj so sáčkom a nedokonalosti manžel zatrel ešte silikónom. Silikónom potrel ešte pre istotu aj celú hranu vyrezaného otvoru, aby sme mali istotu, že tam voda nezatečie.
No a to je hotovo. Celkové náklady na výrobu si ľahko zrátate sami. Montážnu penu a silikón nájde doma asi každý manžel, ktorý trochu majstruje, takže ostáva dokúpiť lavórik a nejaký džbánik. Cena neprevýši 15€ a to som možno už aj trochu prestrelila.
Ak by ste potrebovali dvojlavórikovú verziu stolíka, Ikea má 