Z čoho sa skladá kvet

24. apríla 2018 ~ montemother ~ Leave a comment

Keď už konečne prišla jar a všetko okolo nás zakvitlo, nedalo mi nepozrieť sa s Adelkou bližšie na to, z čoho sa skladá kvet. Bola to celkom last-minute aktivita, nič plánované, keď som zbadala na kuchynskom stole vázu s odkvitajúcimi tulipánmi. Puzzle s časťami kvetu máme doma, takže v tomto smere sme boli pripravení.Najprv si Adel poskladala puzzle vedľa rámu na stôl. Je to o niečo ťažšie ako vyskladávať ho do rámu. Na podnose sme si rozobrali dva kvety a podložila som pod ne vreckovku, aby bolo vidieť čierny prášok na tyčinkách – peľ.

Potom sme si pomenovali jednotlivé časti tulipánu – okvetné lístky, piestik a tyčinky – a priradili sme ich k jednotlivým častiam puzzle. Nebola iná možnosť ako prísť na to, že tulipán nemá kalich, ktorý sme nemali k čomu priradiť.Vzišla aj otázka, na čo je piestik. Súhlasím s názorom, že keď sa dieťa na niečo pýta, je čiastočne pripravené na odpoveď a väčšinou stačí odpoveď jednoduchá. A tak sa dozvedela, že ak sa peľ z tyčiniek dostane na piestik, narastú v ňom semiačka. A táto odpoveď jej úplne stačila.

Myslím, že je to fajn krátka aktivitka na vyplnenie voľnej chvíľky. Bohate stačia 3 pojmy, pretože keď ich dostatočne veľakrát dokola zopakujeme, je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že si z toho dieťa niečo zapamätá. Radšej sa ešte neskôr k tomu vrátiť a niečo nové pridať. S rastúcim vekom určite prídu aj ďalšie otázky. A pamätajte, že pre deti neexistuje ťažké slovo. Keď dokážu povedať Tyrannosaurus rex, tak dokážu povedať všetko 😉

Pevnina a voda

28. novembra 20179. januára 2018 ~ montemother ~ 4 komentáre

Možno ste si už všimli, že Montessori má 2 glóbusy. Jeden je pestrofarebný so svetadielmi, na ktorý keď sa pozrieme, je nám všetkým jasné, o čo tu ide. Druhý vyzerá tak trochu čudácky, je dvojfarebný a dlho som si o ňom myslela, že je zbytočný 🙂 Ale opak je pravdou.

Je to glóbus pevnina-voda a dajú sa s ním ukázať deťom zaujímavé veci. Keď začne dieťa zaujímať svet ako taký, práve s týmto glóbusom je vhodné začať. Na ňom vysvetľujeme, že glóbus je vlastne zmenšený model našej Zeme. Keby sme sa pozreli na našu Zem z veľkej výšky, takto nejak by vyzerala.

Ako napovedá jeho názov, zobrazuje pevninu a vodu. Pevnina má šmirgľový povrch a voda hladký. Takto sa delí povrch našej Zeme. Sú to opäť pre nás dospelých samozrejmé veci, ale nie pre deti.

Keď sme sa s Adelkou rozprávali o tomto glóbuse, veľmi pozorne počúvala. Možno k tomu prispel aj taký herecký tón a záhadnosť, ktorú som tomu dala. Vzbudiť zvedavosť je vždy veľmi dôležité 😉 A keď som na záver načrtla, že si nabudúce urobíme svoju pevninu a vodu, veľmi sa tešila.

Vyrobila som domácu plastelínu zafarbenú kakaom a pripravila podnos so všetkým, čo budeme potrebovať.

2 väčšie misky
džbán s vodou
nožík
podložku (nemusí byť, ak máte veľký podnos a dobre sa vám na podnose manipuluje)

Najskôr som všetko urobila ja a Adelka ma sledovala. Potom sme vrátili veci do pôvodného stavu a Adelka sa nemohla dočkať, kedy bude môcť urobiť sama to isté:

Vyplnila dno jednej väčšej misky plastelínou.Vyrezala z plastelíny časť, ktorú vložila do druhej misky.Naliala do misiek vodu tak, aby nezaliala plastelínu.No a dielko je hotové. Takto sa dá jednoducho vyrobiť ostrov a jeho protiklad – jazero. Ukážeme, čo je pevnina, po ktorej chodíme my ľudia, po ktorej jazdia autá… … a ukážeme čo je voda, v ktorej plávame, na ktorej sa plavia lode, v ktorej plávajú ryby…No a ak máme po ruke aj glóbus pevnina a voda, nájdeme ostrov a jazero aj na ňom, aby sa nám to celé pekne prepojilo.

S plastelínou si na tento spôsob môžeme doma vyrobiť akúkoľvek dvojicu foriem pevniny a vody – polostrov/záliv, pevninská šija/morská úžina (prieliv), zátoka/mys, reťaz jazier/súostrovie.

Aby som ešte všetko uviedla na pravú mieru, prečo je voda v džbáne modrá. Hlavne preto, aby nám to korešpondovalo neskôr s kartičkami rôznych foriem pevniny a vody. V realite, keby sme sa pozreli na more z veľkej výšky, tiež by sme videli more modré. Deti väčšinou vedia, že voda ako taká je priehľadná, ale pre istotu je dobrú zafarbiť ju v džbáne pred očami dieťaťa (my sme použili potravinárske farbivo).

Toto je veľmi fajn aktivita, pretože nie je snáď dieťa, ktoré by nemalo rado plastelínu. Ak sa vám podarí vyrobiť si jazero a ostrov (alebo hocijaké iné formy pevniny a vody) vo väčšom formáte, môžete do toho zapojiť aj miniatúry zvieratiek, loďky, rastlinky… Dá sa s tým pekne vyhrať 🙂

O ďalšom glóbuse – glóbuse so svetadielmi a mape sveta si môžete prečítať v tomto článku.

Vtáky

19. októbra 2016 ~ montemother ~ 2 komentáre

Na stavbe nášho nového domu sme našli hniezdo. Kedysi v lete, ešte na otvorenej stavbe, tam mal svoje hniezdo s vajíčkami malý vtáčik. Adelka ho vždy kontrolovala, keď bola príležitosť. Do jesene nevysedel vajíčka, zrejme sa mu muselo niečo stať, a tak ostalo po ňom hniezdo. Samozrejme, ja nadšená som ho hneď chcela ukázať Adelke. Je to zážitok vidieť a najmä držať hniezdo v rukách.

A tak sa začalo pátranie, čo to bolo za vtáka 🙂 Neverila som, že už len zo samotného hnieza sa dá toľko vydedukovať. Už keď som ho prvý raz chytila do ruky, všimla som si, že sú v ňom okrem iného aj ľudské vlasy. Myslela som si, že to tam zavial vietor moje alebo niečie, ale zistila som, že nie. Niektoré vtáky stavajú hnieza zo srsti zvierat ako sú psy a mačky (väčšinou ich použijú ako výstelku pod vajíčka) a aj z ľudských vlasov. Tie normálne zakomponujú pomedzi trávu. V našom hniezde bol ešte aj mach, špagát a jemné páperie.

Tieto všetky indície nás doviedli k tomu, že ide o vtáka, ktorý žije medzi ľudskými obydliami. K identifikácii vtáka nám ešte veľmi pomohli vajíčka. Boli veľké niečo cez 2 cm a čisto biele. Boli prekvapivo ľahké, pretože vyschli. To znamená, že hniezdo bolo dlho opustené. Pátrala som po ňom na tejto stránke, kde nájdete pekný atlas rastlín a živočíchov s fotkami a popisom. Vďaka nej si myslíme, že to bolo hniezdo s vajíčkami dážďovníka.

zdroj foto: http://snaturou2000.sk/zivocichy/dazdovnik-tmavy

Pre Adelku bolo nesmierne zaujímavé skúmať, z čoho je hniezdo vytvorené a držať vajíčka. Veľa sme sa o tom rozprávali, vysvetľovali si, že podobne ako sliepka, tak aj vtáčiky znášajú vajíčka, sedia na nich a ohrievajú ich, až sa z nich vyliahnú malé vtáčiky. Vytiahla som knižku, ktorú som kúpila už dávno a rozprávanie a pomenovávanie vtákov pokračovalo. „A tento vták sa ako volá, mami? …A tento?“ pýtala sa stále Adelka. Povedali sme si aj o tom, kde žijú vtáky, aké všelijaké môžu mať zobáky, o sfarbení samičky a samčeka…

Mám najbližšie v pláne vytlačiť na väčší formát tento plagát našich vtákov a zavesíme ho na stenu. (kliknite na obrázok pre zväčšenie)A ďakujem ešte jednej mamičke z našej Facebookovej skupiny Montessori SK, ktorá nám poskytla kartičky vtákov aj s popisom. No a chcete vedieť ako to skončilo s naším hniezdom? Toľko sme ho prenášali, až raz som ho nechala položené v igelitke na botníku a návšteva naň položila tašku s nákupom. Vajíčka sa rozpučili a smrdeliiii… tak sme ho museli zahodiť 🙁 Škoda. Mohli sme sa ním do dnes tešiť.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Geocaching – hľadanie pokladov

21. septembra 20163. októbra 2016 ~ montemother ~ Leave a comment

Boli sme si užiť posledné letné dni. Vlastne rozlúčiť sa s letom a pomaly aj s končiacou rodičovskou dovolenkou. Rozhodli sme sa ísť do Nízkych Tatier, vygooglili zopár miest, ktoré by boli lákavé pre deti a nakoniec zabookovali ubytovanie v Jasnej. Popri tom všetkom sme sa tešili na náš obľúbený geocaching. Že ho nepoznáte? Od teraz už budete 🙂

Geocaching je celosvetvo rozbehnutá hra hľadania skrýš, ktoré si geocacheri navzájom vytvárajú. Aj samotný názov o tom hovorí – geo je odvodené od slova Zem a cache je skrýša. Čiže ide o skrýše kdekoľvek na Zemi. Práve cieľom geocachingu je spoznávať pekné miesta, zákutia, prírodné úkazy a podobne. Po celom svete je vytvorených takmer 3 000 000 „kešiek“. Pred narodením Adelky sme boli s manželom celkom vášniví geokešeri, našli sme ich cez 260 a teraz nastal čas túto našu záľubu opäť vo veľkom štýle a už v trojici oprášiť.

Adelka je už vo veku, kedy ju láka každé dobrodružstvo, tak si viete predstaviť to nadšenie, keď sme jej povedali, že ideme hľadať takú malú skrýšu 🙂 O to viac je táto hra pre deti príťažlivá, že v keškách sa nachádzajú rôzne predmety na výmenu, často sú to práve rôzne detské postavičky, malé hračky napríklad z kindervajec, odznaky, proste hocičo, čo sa do konkrétnej kešky zmestí. Počas nášho výletu sme „odlovili“ zo 10 skrýš a Adelka vždy po nájdení jednej kričala, že ideme na ďalšiu 🙂

Zatiaľ sa Adel zapája iba vo finále pri samotnom hľadaní skrýše. Ukázali sme jej, ako treba nasledovať ručičku kompasu. K samotnej keške sme ju vždy doviedli my a ukázali na priestor, kde by to asi tak mohlo byť. Skrýšu našla sama a s napätím ju otvárala, aby zistila, čo sa v nej skrýva na výmenu.

Pre staršie deti môže byť geocaching celkom komplexná aktivita. Naučia sa pracovať s mapou, kompasom a orientovať sa v teréne. Niektoré skrýše sú zložitejšie a musíte najskôr získať indície, aby ste sa dostali k súradniciam samotnej skrýše. Často to bývajú indície, kedy stačí poznať písmenká a čísla, nejako ich poprehadzovať, alebo urobiť jednoduché počty a vypočítate tak finálne súradnice kešky. Keď dôjdeme s Adelkou do tohto štádia, na to sa už veľmi teším.

Možno si hovoríte, že by to bolo celkom zaujímavé vyskúšať. Jednoznačne!

Takže, čo na geocaching potrebujete:

rozmyslieť si nejaký nickname, pod ktorým budete vystupovať
založiť si svoje konto na oficiálnej stránke geocachingu. Tu si viete prezerať zoznam a mapu skrýš, ako aj pozrieť, aké a koľko kešiek ste už našli
aplikáciu v telefóne, v ktorej máte rovnako online zoznam skrýš (ale viete si kešky uložiť aj offline, ak by ste boli mimo signálu) a hlavne kompas. Druhou možnosťou je mať namiesto aplikácie v mobile so sebou gps-ku, do ktorej si doma nahráte súradnice kešky, ktorú idete hľadať.
pri nájdení skrýše potrebujete mať pri sebe ceruzku alebo pero, aby ste sa podpísali do tzv. logbook-u uloženého v skrýši. Je to malá písanka alebo papier, kde sa zapisujú všetci tí, ktorí danú kešku našli. My máme ešte zo slobodných čias vyrobenú aj svoju geokešerskú pečiatku, ktorou sa vždy do logbooku zapíšeme.
nejaké tie drobné predmety na výmenu, ktorým sa potešia hlavne deti. Na fotke boli v keške zrovna nejaké kartičky s rôznymi plodinami ako kakaovník, kávovník…
cenným zberateľským predmetom v tejto hre sú tzv. geomince. Sú z dreva a môžete si ich dať vyrobiť s vlastným dizajnom a s vlastným geokešerským menom. Nie je to nutnosť. Tieto mince potom necháte v ľubovolných keškách, aby ste urobili radosť ďalšiemu, kto nájde kešku po vás. Platí pravidlo, že ak si vezmete z kešky geomincu niekoho iného, mali by ste tam za odmenu nechať tú svoju. Niečo za niečo.

A na záver ešte zopár tipov, kam sa oplatí vyjsť spolu s deťmi v Jasnej:

Navštívili sme Demänovskú ľadovú jaskyňu, v ktorej sa však na naše prekvapenie už ľad roztopil vplyvom globálneho otepľovania. Pamätám si z detstva krásne ľadové závoje, stalagnity, stalaktity… na ktoré však stále pútače lákajú turistov. Aj napriek tomu, že ľadové umenie prírody v nej momentálne nenájdete, bol to pekný zážitok. Ak v jaskyni klesne teplota na mínus 5 stupňov, môžeme sa na ľad tešiť opäť.

Zážitkom pre deti bude isto návšteva Medvedej štôlne. Deti sa naučia o nerastoch a mineráloch a vyskúšajú si, aké ťažké to bolo kedysi, prekopať sa banskou chodbou. Zážitok sa znásobuje úplnou tmou (až na pár plamienkov cestou) a čelovkami na hlave 🙂 Cestou nás sprevádzali aj permoníci.

Ako celodenný výlet odporúčam Drakopark na Chopku. Na celej trase sever-juh nájdete na jednotlivých stanovištiach dráčika Demiána, ktorý deťom zadáva úlohy. Odpovede si môžu zapísať do veľkého prospektu a po vyriešení aspoň 3 úloh na ne čaká sladká odmena.

Prajem vám peknú a dobrodružnú jeseň 😉