Odplienkovanie je u detí často samostatná kapitola. Mne sa to podarilo s dvoma deťmi a pri každom to bolo iné. Teraz, keď si na to spomínam, s Adelkou to bolo ako na húsenicovej dráhe – raz dolu, raz hore. Zažili sme aj návrat k plienke a dlho trvalo zbaviť sa plienky v noci. Písala som o tom v tomto článku a ešte aj v tomto. S Dorotkou to bolo celkom iné.

Ako sme začali

Hovorí sa, že okolo 18. mesiaca začína byť dieťa pripravené. Tak sme to skúšali, ale Dorot veľmi nechcela sedieť na nočníku. Nesilila som to a sľúbila som si, že nebudem mať veľké očakávania. Pri Adelke som to brala asi až zbytočne vážne. Skúsila som to s ňou o nejaké 2 mesiace neskôr.  Bolo vonku teplo a mohla chodiť stále s holým zadkom. Asi 2 dni trvalo, kým pochopila, že cikať treba do nočníka, tj. 2 dni som chodila, utierala a zbierala kade-tade Ale oplatilo sa.

Nočníky a pripravené prostredie

Nočník som jej stále prenášala, aby ho mala poruke. Mali sme potom jeden v obývačke, jeden na terase, jeden v kúpeľni a jeden v izbe. Toto odporúčam, lebo neboli by sme to stíhali dobehnúť. V kúpeľni sme si urobili pripravené prostredie, pretože tam máme aj náš veľký záchod a tam chodí cikať vždy ráno, večer a v noci. Cez deň využíva nočník, ktorý má poruke v kuchyňoobývačke. Pri záchodíku má košík s nohavičkami, ktoré si ráno oblieka a plienkami na noc. Poruke má aj toaletný papier. Viac nám tam netreba. Držiak je na prísavku (z Pepca), ale tá nefungovala, tak som ho prilepila obojstrannou páskou.Nuž a toto sú nočníky, ktoré máme doma:

Nočník č. 1 je obyčajný z Lidla. Sedenie má dosť nízke, hodí sa hlavne pre najmenšie deti. Tie si naň ľahko vysadnú a dočiahnu s nožičkami na zem.

Nočník č. 2 je cestovný nočník. Kúpite ho TU. Nosíme ho na cesty. Modrá gumená vložka sa dá vybrať a umyť. V teréne mám vždy fľašku s vodou a vreckovky, takže to nie je problém. Dá sa použiť aj bez tejto vložky napríklad so sáčkom (buď si kúpite sáčky orignál k nočníku alebo použijete pasujúce mikroténové). Nočník je skladný, šedé nožičky sa dajú sklopiť smerom dovnútra. Ak ich vyklopíte smerom von, môžete ho použiť ako sedátko/redukciu na klasické WC.

Nočník č. 3 je z Ikea. Je pre väčšie detičky od cca 18. mesiaca. Keď bola Dorotka menšia, nedočiahla v ňom s nožičkami na zem a mala tendenciu z neho niekedy aj vypadnúť. Veľká výhoda je, že zelené vnútro je vyberateľné a pohodlne ho umyjete aj v malých WC umývadielkach, zatiaľ čo nočník č. 1 z Lidlu pod točku v malom umývadle nestrčíte.

Nočník č. 4 je taký malý Montessori záchodík. Imitácia záchoda pre dospelých, ktorý kúpite TU. Vekovo odporúčam tiež tak od cca 18. mesiaca, aby dieťa dočiahlo, pretože je vyšší. My ho máme v kúpeľni oproti veľkému WC a často tam sedávame spolu. Zvyká si na sedenie na ozajstnom záchode a teší sa, že má rovnaký ako my. Aj splachuje (teda vydáva splachovací zvuk po stlačení páčky) a v „nádržke“ za chrbtom je priestor na odkladanie napríklad knižky, ak dieťa zo začiatku neobsedí a treba ho trošku zabaviť.

Signály

Ked sa jej chcelo cikať, väčšinou sa začala chytať tam dolu – to bol taký prvý signál, keď som zbadala, že vtedy sa jej chce. Aj kakať chodila sama na nočník od samého začiatku. Síce chvíľu obletovala okolo neho, opakovane vstávala a sadala, kým to urobila, ale nechala som ju, nech si to robí posvojom. Vždy pri tom samozrejme pozorovala, čo sa deje.

Motivácia

Nejak prehnane nechválime a už vôbec netlieskame, keď sa jej to podarilo. Iba som povedala „krásne“ alebo „krásne si sa vycikala do nočníka“. Hovorí sa, že druhé a ďalšie narodené deti v poradí idú v tom vývoji trošku rýchlejšie ako prvorodení. Väčšinou je to vďaka súrodencom, po ktorých opakujú. Využili sme to a zopárkrát som poprosila Adelku, aby jej  to ukázala na nočníku. Myslím, že aj toto k tomu nejakým tým percentom prispelo, že sa nám podarilo zbaviť sa plienky niekedy okolo 21. mesiaca. Ako motivácia môže poslúžiť aj vhodná knižka. Mne sa páči Malý nočník, malé hovienka, pretože nie je až príliš hovienková, ale pekne deťom vysvetľuje, že ľudia a aj zvieratká robíme potrebu a každý na príslušné miesto. Má vysúvacie okienka.

V noci a výlety

Na noc jej stále plienku dávam. Pokiaľ vyslovene nevypije veľa vody pred spaním, vydrží so suchou plienkou až do rána. Niekedy sa v noci zobudí a dám ju vycikať a niekedy sa ráno zobudí s mokrou plienkou. To najmä vtedy, ak veľmi tvrdo spí. Nerobím z toho vedu, postupne sa naučí vnímať svoje telo lepšie. Už teraz sa teším, že sa na cikanie niekedy zobudí. To je dobrý signál. To som u Adelky v jej veku nepoznala. Na výlety autom chodíme už bez plienky. V aute hlási, že chce cikať. Vždy chvalabohu vydrží, kým nájdem vhodné miesto na odstavenie. 

Toto odpliekovanie nám išlo celkom ľahko a vždy som tak neveriacky krútila hlavou nad maminami, ktoré písali, že to zvládli behom pár dní. Vidím teraz aj ja, že možné to je. Ale pokiaľ nechce dieťa a nie je na to pripravené, neurobíte s tým nič. Obzvlášť to nedopadne dobre, ak máme veľké očakávania a veľmi nám na tom záleží. Tlak dieťa veľmi rýchlo vycíti. Po prvých úspechoch som sa aj ja vo vnútri potešila, ale brala som to tak, že sa jej to teraz podarilo a nevadí, ak to nabudúce nebude na 100%. Preto moje odporúčanie na záver je, berte to s ľahkosťou, o nič nejde. Raz sa to naučia.

…a na záver prvá fotka, keď sa Dorotke začalo dariť na nočníku 🙂