Adelkina cesta za hodinami začala niekde dávno v orientácii v čase. Najskôr to bolo zorientovať sa v častiach dňa a pochopenie, kedy je dnes, včera a zajtra, poznanie a vnímanie dní v týždni, poznanie ročných období a mesiacov. K hodinám sme prvýkrát pričuchli niekedy v 4,5 roku, ale ten ozajstný záujem nastal až v 5 rokoch.
Keď som kúpila knižku Otázky a odpovede ČAS, táto naozaj vzbudila veľa otázok. 
Veď predsa okienková knižka, to je záruka úspechu.
A táto knižka dáva odpovede aj na jednoduchšie otázky takým 5 ročným deťom ako je Adelka, ale aj na zložitejšie pokojne školákom na prvom stupni.
S hodinami sme začali sme celkom jednoducho tým, čo ukazujú ručičky na hodinách. Našla som perfektné hodiny s ozubeným kolieskom, vďaka ktorému je zrejmá súvislosť medzi malou a veľkou ručičkou. Ďalšou ich výhodou je, že sa ručičky dajú rozobrať a dá sa samostatne pracovať s každou z nich. 
Majú aj vyberateľné čísla, to však nepovažujem za podstatné, nakoľko vo fáze, keď sa dieťa učí hodiny, už poradie čísel minimálne do 10 ovláda. Najskôr sme si vysvetlili 4 hlavné polohy veľkej ručičky a to sme si dlho dokola opakovali. Veľa som sa pýtala, kde musí byť ručička, keď je štvrť, ked je pol, trištvrte a celá hodina a Adelka to ukazovala na hodinách. Neskôr som ja nastavila ručičku do určitej polohy a Adelka ju musela pomenovať, čo bolo už trošku ťažšie. Potom sme osamostatnili malú ručičku a vo finále sme nechali obidve.
Kombinácie oboch ručičiek sme začali celou hodinou. Adelka nastavovala na hodinkách rôzne časy, jednu hodinu, päť hodín, desať hodín… Motivovala som ju, keď bola na ozajstných hodinách celá hodina, aby sa išla pozrieť, koľko je hodín. Toto pochopila pomerne rýchlo a prešli sme na pol. Dlho trénovala tieto dve polohy, kým sme sa posunuli k štvrť a trištvrte. Tie sa jej dlho mýlili a stane sa aj teraz, že si nespomenie na ich názov alebo si ich pomýli.
Keď už nadobudla akú-takú predstavu o hodinách, vytiahla som babinin darček z predošlých Vianoc – kruhové podlahové puzzle s denným cyklom. Na ňom som jej vysvetlila, ako ktorý čas súvisí s činnosťami počas dňa – kedy spíme, kedy vstávame, ideme do škôlky, obedujeme, večeriame a ideme do postele. 
Ako sme si čítali na tomto puzzle jednotlivé časy, natrafili sme na 24-hodinový čas a vyvstala otázka, ako to, že je tam 20 hodín, keď také číslo na ciferníku nemáme. Aby som jej to zodpovedala, nakreslila som jej na papier úsečku s časmi, kde som jej vysvetlila, ako sa používajú časy 13 až 24 hodín.
Okrem toho sme tu začali pracovať s nakresleným ciferníkom, čo ma prinútilo (neviem či zjednodušiť si prácu alebo zatraktívniť túto aktivitu) dať si vyrobiť pečiatky s rôznymi ciferníkmi – s časom 1-12h, s časom 1-24h, s ciferníkom bez čisel a s ciferníkom s rímskymi číslicami. Prípadne pozrite túto maxipečiatku. 
Tak prišla na rad „pečiatkovacia aktivita“ 🙂 Na začiatku ju dosť bavilo pracovať s pečiatkou bez čísel. Mohla do ciferníka dopisovať čísla, čo ju celkom bavilo. Keď to už vedela, používala ďalej pečiatku s číslami a sústredila sa viac na kreslenie ručičiek.
Buď som jej ja zadala, akú hodinu má nakresliť, alebo si vymýšľala aj sama.
Otlačila si pečiatku, dokreslila ručičky…
… a nakoniec čas nastavila aj na hodinkách.
Ako Adelka s touto aktivitou pracovala, si môžete pozrieť v tomto videu:
No a keďže s časom úzko súvisí aj kalendár, jeden taký som Adelke dala aj do izby. Je to lineárny kalendár, ktorý zobrazuje mesiace a dni na jednej úsečke. Je z Montessori albumu ČAS, vytlačený na tvrdom papieri a v jednom kuse – stačí ho iba nalepiť na stenu a je to. My sme ho nalepili maliarskou páskou.
Vďaka lineárnemu kalendáru deti jasne vidia, kde je začiatok a kde koniec, kde sa momentálne nachádzame vrámci roka a čo nás čaká najbližšie. Väčšie deti, ktoré vedia čítať, do neho môžu priebežne nalepovať dni. my zatiaľ dni nelepíme, Adelka si uplynulé dni „fajká“ ceruzkou. Pre zvýraznenie cyklov, ako sa pracovné dni a víkendy opakujú, odporúčam vyfarbiť dni víkendov. Adelke som do neho zaznačila napríklad kto má kedy narodeniny, kedy je Veľká noc, Vianoce… a pod..
Mám pre vás aj lineárny kalendár na stiahnutie, ktorý sa snažíme každým rokom aktualizovať, nech sa páči 🙂
Niekto preferuje kruhový kalendár, videla som taký pekný drevený, kde sa dni, týždne a mesiace označovali korálikom. No z môjho pohľadu je názornejší práve lineárny. Kruhový kalendár by som zvolila až vtedy, keď sa dieťa dobre orientuje v lineárnom.
Okrem kalendára pribudli v Adelkinej izbe aj hodiny. Ak by ste hľadali vhodné do detskej izby, nech sú čo najjednoduchšie a s arabskými číslicami, ideálne by mohli mať aj minúty a sekundovú ručičku (v kuchyni máme hodiny bez čísel a na tých sa kvôli tomu ešte nevie orientovať).
V ďalšom kroku, keď nastane vhodný čas a Adelka si už dostatočne osvojí tieto informácie, budeme pracovať aj s minútami. Ešte máme čo robiť 😉
Celú ponuku na tému hodiny a čas nájdete TU.
Pre mňa bolo menej prijateľné vŕtať do steny a nechcela som v dome ani ďalšiu „čarachu“ ako napríklad trojnožku, či iný stojan. Stojan, pokiaľ je umiestnený na zemi, musí byť dostatočne vysoký, aby sa pod neho mohol zmestiť aj väčší mobil ako napríklad Munari. Pri Adelke, keď sme bývali ešte v malom byte a nechceli sme robiť žiadne zásahy do stien, natiahli sme šnúru od garniže k lustru a potom na ňu sme zavesili mobil 🙂 To sa dá ale za predpokladu, že v priestore, ktorým šnúra prechádza, je miesto na položenie dieťaťa 😉
Miesto, kam mobil zavesíte, by vrámci možností malo byť iné, ako je miesto odpočinku. Hovoríme tomu tzv. aktívna zóna. Tu sa dieťa hrá, pozoruje, rozvíja. Mobil vešiame vždy cca 30 cm od tváre dieťatka a pod miernym uhlom , tj. nie priamo nad tváričku. Mne sa osvedčilo, že som Dorotku mala položenú na kožušinke, ktorú som si podľa potreby posunula, ako som potrebovala. S postieľkou či matracom to urobíte o niečo ťažšie. Pokiaľ nie je v byte toľko priestoru na odpočinkovú a aj aktívnu zónu, tak pred spaním je potrebné mobil zvesiť, aby dieťa nerozptyľoval. No u nás sa už napríklad dvakrát stalo, že Dorotka pod mobilom od únavy zaspala 🙂 
Môžete ich umiestniť v izbe pri postieľke alebo na stene, prípadne ich bábätku ukazovať.
Pre bábätká existujú aj leporelá s čiernobielymi obrázkami. My máme doma dve – jedno o zvieratkách 
