Majte na poličkách iba toľko hračiek, koľko dieťa zvládne samé (resp. s vašou malou pomocou) upratať. Keď bola Dorotka batoľa, pamätám si dokonca extrém, ako mala v poličke iba 2 hračky. Častejšie som jej ich menila a nemala šancu urobiť veľký neporiadok.

 

Toto uľahčuje aj orientáciu dieťaťa a má pocit istoty. Ja to mám tiež tak, že keď nie sú veci na svojom mieste a nemôžem niečo nájsť, som minimálne nesvoja . Niekde som dokonca videla, ako na stenu okolo vecí na poličke, obkreslili deťom siluety, a tak s istotou vedeli, čo kam položiť.

 

Naša staršia mala rada, keď som bola pri upratovaní aspoň prítomná v izbe. Mala pocit, že v tom nie je sama. To stále platí do dnes

 

…čo mám teraz upratať. Toto mi hovorila starsia dcéra, keď sa v tom strácala. Moja pomoc spočívala v tom, že som jej povedala: Teraz uprac všetky knižky. … Teraz všetko oblečenie.  …Teraz všetko lego… Postupne sa jej izba stávala prehľadnejšou a naučila sa urobiť si v tom systém. Upratať napríklad najväčšie veci prvé a hneď toho vyzerá byť menej.

 

Tu nadviažem na predošlý bod, kedy sa snažím najmä mladšej Dorotke urobiť upratovanie hravejšie a zároveň sa pri tom niečo naučí. Trénujeme napr. pamäť a pýtam sa jej – Čo myslíš, čo bolo na tomto mieste na poličke? Ak nevie, dávam nápovedy, ako to asi vyzerá, na čo sa to používa, čím si rozvíja jazyk a porozumenie. Keď upratujeme stavebnicu, určím napr. –  upraceme teraz všetky trojuholníky, … teraz všetky modré diely….alebo ťažšia kombinacia – teraz všetky žlté štvorce a pod..

 

Takto nám to ide ľahšie a nie je potom upratovanie taký boj. Skúste a dajte vedieť, či niečo zafungovalo aj u vás, držím palce