Často si s Adelkou na prechádzkach trháme kvietky a dávame potom doma do vázy. Som rada, že sa jej kvety páčia a dostáva sa už do fázy, kedy môžeme bez obáv nechať na stole položenú vázu alebo kvetináč s kvetmi. Zo začiatku mala tendenciu lupienky otrhávať, ale zvykli sme si jej hovoriť, že ich nesmie trhať, ale iba pohladkať. Ten kontakt, ktorý potrebuje mať s kvetmi formou dotyku sme jej týmto nevzali a môže tak uspokojiť svoju potrebu a spoznávať. Dnes si už doma všíma, keď je nová dekorácia alebo nový kvet a dá mi najavo, že sa jej to páči. Chápe, že niektoré veci majú estetickú funkciu.
A tak som sa jedno nedeľné popoludnie vybrala do záhrady a natrhala kvietky. Napadlo mi, že naaranžujem takú malú kytičku aj pre Adelku na stolík. V zápätí som si uvedomila, že si ju vlastne Adelka môže dať sama do vázy s vodou a položiť kam sa jej bude páčiť. Podnos s potrebnými vecami som jej nachystala na stolík. Už raz niečo podobné robila, takže nebolo treba veľa hovoriť a utekala hneď s podnosom k nášmu novému „napájadlu“.Bez veľkých inštrukcií si začala nalievať vodu do pohárika, potom ju preliala do odmerky a napokon do vázy. Sama si zvolila tento postup. Vhodnejšia by bola číra priehľadná vázička, aby videla, ako sa voda leje a presne vedela, koľko vody naliala. Momentálne sme však takú doma nemali. Potom už stačilo iba vložiť kvietky do vázy. Vzala hotovú vázičku a utekala ju položiť ocinovi na stôl do obývačky. Výdajník vody je perfektná vec. Odkedy ho máme doma, už si ani nepamätám, kedy ma naposledy Adelka prosila o vodu. Sama sa obslúži, keď je smädná alebo keď si chce začať vodu prelievať. Máme ho vždy po ruke aj pri varení, dolieva napríklad vodu do hrnca.A keď sa chystáme von na prechádzku, sama si nalieva vodu do fľašky. Niekedy použije na fľašu lievik a nalieva si pohárikom a niekedy si vie už fľašu pridržať.Je to ďalší veľký krok k jej nezávislosti.
„Prvým cieľom pripraveného prostredia je, pokiaľ je to možné, vrátiť rastúcemu dieťaťu nezávislosť na dospelých.“ – Maria Montessori
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…
Ako sa vam podarilo naucit malu,aby vodu nerozlievala v zmysle hrania sa s nou? Moja by si naliala do flasky a potom by ju vyliala a zacala sa v nej v ramci hry macat 🙂
Dobra otazka 🙂 Keby vodu z flasky vyliala, vysvetila by som jej, ze voda sa na zem neleje, pretoze by sme sa mohli smyknut… a spolocne by sme ju utreli. Ak by to robila opakovane, nechala by som ju vzdy nacapovat si vodu a potom ponukla nadobu, do ktorej to moze vyliat, pripadne pripravila nejake prelievacie aktivity, pri ktorych by som ratala s tym, ze narozlieva aj mimo (no nie ucelne). Pripadne si von berte flasku s vodou a tam moze rozlievat, ak ju vyslovene bavi vylievat z flase a z vysky na zem. Nezabudnite pri prelievacich aktivitach aj na handricku alebo hubku, aby si mohla po sebe aj utriet. Na to nadvazuje uz potom tzv. spongiovanie – prenasanie vody spongiou z nadoby do nadoby (najlepsie priehladnej misky). Tam si natrenuje aj zmykanie. Pokial stale ma tendenciu sa „macat“ ako vy pisete, ponukajte jej tieto aktivity na rozne sposoby. Ked sa uspokoji, nebude mat potrebu vodu rozlievat a bude sa sustredit uz na dalsie body zaujmu.
No vyskusam,lebo vysvetlovanie a ani spolocne utieranie nepomaha,prelievanie a vylievanie vonku som mala pocit,ze ju matie,kedy moze a kedy nie. Ale vyskusam to capovanie,to by mohlo zabrat ?