Kto povedal, že deti sú neporiadne? V poslednej dobe si všímam na Adelke drobné detaily, ktoré ma presviedčajú čoraz viac o tom, že deti sú od narodenia nastavené na poriadok. Idúc okolo postaví ležiacu fľaštičku od šampónu, zdvihne smietku na zemi a dá ju do koša, knižku zo zeme vráti na poličku, utrie kvapnutú polievku… Sú to momenty, keď vidím, že to vychádza z jej prirodzenosti. Maria Montessori vo svojej knihe Tajuplné dětství uvádza, že práve prvé dva roky života sú pre dieťa senzitívnym obdobím na poriadok a usporiadanosť. Zatiaľčo dospelým prináša poriadok určitú mieru povrchného uspokojenia, deťom poskytuje poriadok a usporiadanosť prirodzenú radosť. Často nás prekvapujú svojou potrebou logiky. A nachádzanie predmetov na ich náležitých miestach ich napĺňa čistým potešením. Pre deti je poriadok tým, čím je pre ryby voda, v ktorej plávajú a pre zvieratá zem, po ktorej sa pohybujú…

Od začiatku Adelku učíme, že každá vec má svoje miesto. Toto je práve jedna z čŕt Montessori, ktorá mne osobne veľmi vyhovuje. Typické sú prehľadné poličky, ktoré nie sú zahltené vecami, každá vec má svoju tácku alebo košík, dieťa pracuje na tácke alebo na pracovnom koberci. Myslím si, že dieťa potrebuje systém vo veciach a v činnostiach, ktorý mu zjednodušuje orientáciu a dodáva mu pocit sebaistoty. V Adelkinom kútiku sa snažíme stále udržiavať poriadok. Vždy, keď tam vojde, chcem, aby našla hračky na svojom mieste. Buď ich spoločne upraceme pred odchodom z kútika, alebo pokiaľ odmietne, upracem ich sama pred jej očami. Pokiaľ sa pozerať nechce, nenútim ju. A keď sa spolu hráme, učím, ju, aby dala hračku naspäť skôr, ako si vezme ďalšiu. Klamala by som, keby som tvrdila, že to tak vždy aj je. Nie je to vôbec jednoduché, pretože ona niekedy dokáže z poličky vyťahovať jednu vec za druhou a vtedy človek nestíha ani keby sa ako snažil :).  No podľa mňa je dôležité, aby dieťa videlo, ako sa to robí.

Čo sa týka poriadku v ostatných častiach domu, bežne sa stávalo, že napríklad vyťahovala oblečenie zo zásuviek. V kuchyni to boli zasa utierky. Nezabránila som tomu, ale naučila som ju, aby dávala veci naspať.

Na poslednej fotke vidieť, ako vníma, že to nie je dokonalé. Ďalej som to už nenafotila, ale keďže nebola s týmto výsledkom spokojná, pokúšala sa utierku vrátiť do zásuvky ešte niekoľkokrát. Nakoniec som jej s tým pomohla, pretože si s ňou nevedela dať rady a začínalo ju to hnevať.

Tiež mala tendenciu vyťahovať čistý príbor zo zásobníka v umývačke a hádzať ho na zem. Tak som to využila, nechala som ju, aby ho vyťahovala, iba sme zmenili záver a začala mi ho podávať do ruky.

V tom čase som sa rozhodla preorganizovať zásuvky v kuchyni a dala som príbor do úplne spodnej zásuvky. Manžel sa síce do dnes mýli, keď si chce vybrať príbor, ale Adelku som naučila, že môže príbor sama vyložiť do zásuvky.

 Ďalšou fázou bude naučiť ju aj príbor správne triediť.

Adelka už vie ako utrieť papierovou vreckovkou rozliatu polievku na stole alebo niečo rozliate na zemi. Momentálne ju učím, ako umývať prestieranie. Je to náročnejšie tým, že tu nasleduje niekoľko činností po sebe – treba hubku namočiť, vyžmýkať do misky a potom ňou utrieť prestieranie. Niekedy si tieto činnosti rôzne poprehadzuje 😉 Snažím sa jej vždy ukázať samotné utieranie systematicky, zľava doprava a zhora dolu. Ona má zatiaľ svoj štýl a podstatné je, že ju to baví 😉

Najobľúbenejšou upratovacou činnosťou hneď po varení je vysávanie. Uprednostňuje veľký vysávač napriek tomu, že ho ledva udrží v rukách. No vysáva s plným sústredením a vie byť pri tom veľmi dôležitá 😉

Má aj svoj vysávač, ktorý dostala na Vianoce. Hučí ako normálny, akurát neťahá. Sama si ho vie zapnúť aj vypnúť. Tak často vysávame spoločne …

  Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…