Raz som vošla k Adelke do izby a ocino jej hral bábkové divadlo. Keď som sa opýtala, čo robia (nie, že by mi to nebolo na prvý pohľad jasné 😀 ), povedala, že sa učia zlomky. Že už vie, čo je polovica, tretina a štvrtina. Tak si hovorím, aké super a ona bola rovnako nadšená.
Ešte v ten týždeň som sa raz Adelky pýtala, či už zjedla celú večeru. Povedala, že jej zostala ešte polovica zo štvrtiny a že keby jedla rýchlejšie, ostala by jej už iba štvrtina zo štvrtiny ? To bol pre mňa signál, že je naozaj čas na zlomky… Kovové zlomky sú jedny z tých Montessori materiálov, ktoré som si naozaj nemyslela, že raz budeme mať doma. Sú jednak drahšie a stojany zaberajú aj dosť miesta. Ale nakoniec som sa rozhodla, že do nich investujem.
Už na prvé posedenie sme sa s Adelkou dostali dosť ďaleko. Povedali sme si, že keď niečo môžeme rozdeliť na rovnaké časti, sú to zlomky. Overila si, že naozaj časti v jednom kruhu sú rovnaké – priložila ich k sebe.V zápätí si uvedomila, že naozaj všetky kruhy sú rovnaké, iba sú rozdelené na rôzny počet častí.Dali sme im všetkým mená od celku ,polovíc a tretín až po desatiny.Aby si precvičila tieto názvy, hovorila som jej, aby vybrala napríklad 2/3, 4/6, 5/10 atď.. Potom som vybrala zasa ja nejaké zlomky a mala ich pomenovať.
Úžasné na tomto materiáli je jeho názornosť. Veľmi rýchlo sa veci chápu, všetko si mohla Adelka odskúšať vlastnými rukami a overiť. Takže pomerne rýchlo sme sa dostali až k zapisovaniu zlomkov, čoho sa už nevedela dočkať (teraz v 6 rokoch celkovo rada píše a zapisuje si aj počas dňa hocičo).Natiahla som stužku ako zlomkovú čiaru a pod ňu som položila jednu „rodinu“ zlomkov – napr. kruh s polovicami. Z neho som vytiahla nad stužku – zlomkovú čiaru – 1 polovicu. No a po tomto predvedení to už bola hračka pochopiť, ako sa zlomky zapisujú a teda zapísať jednu polovicu, či dve štvrtiny.Neskôr som dala Adelke „výskumnú úlohu“ (výzva, to ju baví) zistiť, ktorými zlomkami sa dá vyplniť napríklad jedna polovica.Hneď prvé svoje zistenie si samozrejme musela zapísať a aj si ho prekreslila. Vzala si ho dokonca do škôlky, aby to ukázala pani učiteľke. Neviem však, či sa to v škôlke stretlo s rovnakým nadšením (a pochopením) ako u nás doma 😀 Ale nevadí… Hlavné je, že ona má z toho radosť.
Od tejto práce je už iba kúsok k sčítavaniu zlomkov s rovnakým menovateľom. Vidíte sami, až kam sa dá dostať a zlomky nie sú vôbec žiadna veda. Teda nie s pomocou Montessori 😉
Na záver mám ešte jeden tip na prácu s týmito kovovými zlomkami. Adelka si ju nedávno sama vymyslela a ja som nedbala, lebo je to podľa mňa fajn zmyslová aktivita. Vybrala zo stojana 2 rodiny (ak sú to väčšie zlomky, dajú sa aj 3) a snažila sa ich roztriediť naspať. Pri devätinách a desatinách je to fakt výzva, lebo okom viditeľný rozdiel medzi nimi je minimálny.
Verím, že som Vás opäť inšpirovala a podarilo sa mi zasa dokázať, že Montessori materiály sú jednoducho krásne 🙂
Ďakujem za like-y, komentáre a zdieľania, sú pre mňa veľkým zadosťučinením.
Úžasné…
Iba by ma zaujímalo, ako motivujete deti k vzdel. aktivitám – naši 3 chlapci sa chcú hrať s autami a na hasičov celé dni. Musela som začať im to dávať ako povinnosť – hranie až po prac. liste a matematike.
2. Najstarší syn ide o rok do školy, no už vie čítať i počítať. Ako zabezpečiť, aby nestagnoval? Vidíte aj iné možnosti ako domáce vzdelávanie? (V tom ma manžel ale nepodporí. ) Dakujem.