Áno, spíme na zemi. Teda nie na zemi, ale na matraci bez postele. A je to úžasne praktické.

Detskú postieľku sme kúpili a mali sme ju pripojenú k manželskej posteli približne 5 mesiacov. No asi od 2 mesiacov aj tak spávala Adelka s nami v posteli, čo mi vyhovovalo predovšetkým pri nočnom dojčení. Počas denných spánkov spávala tiež na našej posteli. Keď sa už vedela pretočiť na bruško a bolo riziko, že by sa mohla prekotúľať z postele na zem, začali sme uvažovať o zmene.  Zmena prišla v tom období spolu so sťahovaním a posteľ sme vtedy zrušili a začali sme spávať na matraci.

V niektorých montessori domácnostiach majú už novorodeniatka svoju tzv. floorbed vo svojich detských izbách. My sme naladení viac kontaktne, takže od začiatku spávame v jednej miestnosti. Adelka má svoj malý matrac priložený k nášmu, na ktorý ju prekladám, keď si my ľahneme večer do postele, ehm chcela som povedať na matrac 😉  Nebojím sa, že by sa skotúľala na zem, pretože náš matrac je letisko (2x2m) a jej matrac je obklopený stenami a naším matracom. Aby som však bola úprimná, stalo sa asi trikrát za celý čas, že sa v spánku skotúľala a buď spala ďalej na zemi alebo sa s plačom zobudila.

Hlavný účel floorbed začala  plniť, keď Adelka začala loziť. Bola samostatná, sama zliezla a vyliezla na matrac. Najmä ráno, keď my sme ešte spali, zišla z matracu a hrala sa s hračkami. A robí to doteraz, väčšinou si vezme knižky a listuje si. Samozrejme zo začiatku to bolo aj o tom, že mi vždy, keď som ju išla uložiť, ušla mi z matracu. Cítila voľnosť pohybu, tak to naplno využívala. Nechala som ju teda vždy ešte chvíľku sa pohrať a potom už ochotnejšie vliezla do spacieho vaku. Nie vždy to samozrejme malo hladký priebeh. Myslím si ale, že to k tomu patrí. Pretože dať dieťaťu slobodu pohybu a potom od neho očakávať, že to nevyužije vo svoj prospech, by bolo naivné. Keď si predstavím sama seba v pozícii dieťaťa, nekonala by som inak. Veď o tom vlastne tzv. floorbed je – podporiť nezávislosť, samostatnosť, slobodu rozhodovania… Po čase si Adelka na voľnosť zvykla a postupne mala tendenciu menej a menej utekať pred spacím vakom. Dnes, keď spací vak roztiahnem, väčšinou si na neho sama ľahne. Jej ochota ľahnúť si závisí na jednej strane od toho, ako veľmi je unavená a na strane druhej aj od toho, či má zrovna v poličke nejaké nové hračky alebo knižky. Ak nechcem, aby sa už rozptyľovala, radšej nové hračky schovám na ráno. Zo skúsenosti môžem povedať, že určite treba trpezlivosť a zaviesť určitý rituál, aby dieťaťu bolo jasné, čo nasleduje a čo sa od neho očakáva.

Spanie na matraci sa u nás osvedčilo a už nám to príde úplne prirodzené. Keď sa Adelka počas dňa zobudí zo spánku, vôbec neplače. Ani cez baby monitor niekedy neviem posúdiť, či je už hore alebo ešte spí. Ona totiž zíde z matracu a sama sa zabaví, číta si. Nemá strach z toho, že keď sa zobudí, je tam sama, bezmocná. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo floorbed stojí za to.

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …