Ako sme piekli

    Varenie a pečenie s Adelkou je čím ďalej plnohodnotnejšie. Chce sa zapojiť do všetkého, čo robím. Niekedy vie byť skutočne užitočná, keď mi napríklad pomieša pri varení omáčku, aby neprihorela. Naposledy sme spolu upiekli koláč a nezostalo to iba pri miešaní. Keď si to tak spätne premietnem, bola to celkom zábava. Bolo treba ju však správne naviesť a zamestnať tak, aby spolupracovala a čo si budeme klamať, aby nerobila príliš veľký neporiadok. Musela som si zo začiatku nájsť na to spôsob a stojí za to si niektoré činnosti vrámci pečenia aj dopredu premyslieť, prípadne nachystať. Niekedy to znamená vytvoriť si pracovný priestor nielen pre seba, ale aj pre Adelku (napríklad pri gúľaní cesta, hoci ona v skutočnosti negúľa). A v neposlednom rade máme aj malý rituál, že vždy pred pečením si obliekame zásteru. Oblečenie a vyzlečenie zástery tak vlastne časovo ohraničuje túto aktivitu, dáva Adelke najavo jej začiatok a koniec a už pri jej obliekaní vie, čo sa asi bude diať ďalej.

    Ako prvé sme si navážili ingrediencie. Zatiaľ, čo ja som si nachystala ostatné, Adelka prekladala na váhu orechy.Adelka Montessori bakingPočas toho objavila na svojej zásterke vrecko, do ktorého si začala oriešky schovávať a chvíľku sme sa zabavili hrou „kde je?“ 🙂

Adelka orieskyPotom prišlo na rad vajíčko. Už ho pozná, keďže chodíme niekedy spolu k sliepkam po vajíčka. No ešte s ním nevie narábať opatrne. Keď som vajíčka použila do pečenia, nechala som Adelku preskúmať škrupinu, aby si ľahšie uvedomila jej krehkosť. Nakoniec ju predsa len rozmačkala celú v ruke.

vajíčkoIMG_0062 Potom bolo treba vymiešať prvé suroviny. Veľmi by chcela ovládať mixér a vie presne, ako na to, no nemá ešte dostatok sily v prstoch, aby otočila vypínačom. Tak mixér vždy zapíname spolu a keď domixuje, vždy mi oznamuje, že je „hotovo“.

IMG_0081Rada pridáva ďalšie prísady rôznymi spôsobmi. Buď lyžičkou prisypáva, džbánikom prilieva, rukou nazhŕňa do nádoby alebo vysype rovno zo sáčku.

IMG_0078IMG_0086Každým varením a pečením vidím, že je zaangažovaná čím ďalej tým viac. Dá sa povedať, že si pomáhame navzájom. Niekedy, keď si začne sama individuálne niečo robiť a začína sa jej to vymykať spod kontroly, spýtam sa ja, či jej s tým môžem pomôcť. Zatiaľ to zaberá a má pocit, že je aj naďalej pánom situácie. A okrem toho ľahšie sa nám udržiava aj  spomínaný poriadok…

   Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Všetko má svoje miesto

    Kto povedal, že deti sú neporiadne? V poslednej dobe si všímam na Adelke drobné detaily, ktoré ma presviedčajú čoraz viac o tom, že deti sú od narodenia nastavené na poriadok. Idúc okolo postaví ležiacu fľaštičku od šampónu, zdvihne smietku na zemi a dá ju do koša, knižku zo zeme vráti na poličku, utrie kvapnutú polievku… Sú to momenty, keď vidím, že to vychádza z jej prirodzenosti. Maria Montessori vo svojej knihe Tajuplné dětství uvádza, že práve prvé dva roky života sú pre dieťa senzitívnym obdobím na poriadok a usporiadanosť. Zatiaľčo dospelým prináša poriadok určitú mieru povrchného uspokojenia, deťom poskytuje poriadok a usporiadanosť prirodzenú radosť. Často nás prekvapujú svojou potrebou logiky. A nachádzanie predmetov na ich náležitých miestach ich napĺňa čistým potešením. Pre deti je poriadok tým, čím je pre ryby voda, v ktorej plávajú a pre zvieratá zem, po ktorej sa pohybujú…

Od začiatku Adelku učíme, že každá vec má svoje miesto. Toto je práve jedna z čŕt Montessori, ktorá mne osobne veľmi vyhovuje. Typické sú prehľadné poličky, ktoré nie sú zahltené vecami, každá vec má svoju tácku alebo košík, dieťa pracuje na tácke alebo na pracovnom koberci. Myslím si, že dieťa potrebuje systém vo veciach a v činnostiach, ktorý mu zjednodušuje orientáciu a dodáva mu pocit sebaistoty. V Adelkinom kútiku sa snažíme stále udržiavať poriadok. Vždy, keď tam vojde, chcem, aby našla hračky na svojom mieste. Buď ich spoločne upraceme pred odchodom z kútika, alebo pokiaľ odmietne, upracem ich sama pred jej očami. Pokiaľ sa pozerať nechce, nenútim ju. A keď sa spolu hráme, učím, ju, aby dala hračku naspäť skôr, ako si vezme ďalšiu. Klamala by som, keby som tvrdila, že to tak vždy aj je. Nie je to vôbec jednoduché, pretože ona niekedy dokáže z poličky vyťahovať jednu vec za druhou a vtedy človek nestíha ani keby sa ako snažil :).  No podľa mňa je dôležité, aby dieťa videlo, ako sa to robí.

Čo sa týka poriadku v ostatných častiach domu, bežne sa stávalo, že napríklad vyťahovala oblečenie zo zásuviek. V kuchyni to boli zasa utierky. Nezabránila som tomu, ale naučila som ju, aby dávala veci naspať.

utierka-001Na poslednej fotke vidieť, ako vníma, že to nie je dokonalé. Ďalej som to už nenafotila, ale keďže nebola s týmto výsledkom spokojná, pokúšala sa utierku vrátiť do zásuvky ešte niekoľkokrát. Nakoniec som jej s tým pomohla, pretože si s ňou nevedela dať rady a začínalo ju to hnevať.

Tiež mala tendenciu vyťahovať čistý príbor zo zásobníka v umývačke a hádzať ho na zem. Tak som to využila, nechala som ju, aby ho vyťahovala, iba sme zmenili záver a začala mi ho podávať do ruky.

umyvackaV tom čase som sa rozhodla preorganizovať zásuvky v kuchyni a dala som príbor do úplne spodnej zásuvky. Manžel sa síce do dnes mýli, keď si chce vybrať príbor, ale Adelku som naučila, že môže príbor sama vyložiť do zásuvky.

IMG_9666

 Ďalšou fázou bude naučiť ju aj príbor správne triediť.

IMG_9275

Adelka už vie ako utrieť papierovou vreckovkou rozliatu polievku na stole alebo niečo rozliate na zemi. Momentálne ju učím, ako umývať prestieranie. Je to náročnejšie tým, že tu nasleduje niekoľko činností po sebe – treba hubku namočiť, vyžmýkať do misky a potom ňou utrieť prestieranie. Niekedy si tieto činnosti rôzne poprehadzuje 😉 Snažím sa jej vždy ukázať samotné utieranie systematicky, zľava doprava a zhora dolu. Ona má zatiaľ svoj štýl a podstatné je, že ju to baví 😉

indexNajobľúbenejšou upratovacou činnosťou hneď po varení je vysávanie. Uprednostňuje veľký vysávač napriek tomu, že ho ledva udrží v rukách. No vysáva s plným sústredením a vie byť pri tom veľmi dôležitá 😉

IMG_9674

Má aj svoj vysávač, ktorý dostala na Vianoce. Hučí ako normálny, akurát neťahá. Sama si ho vie zapnúť aj vypnúť. Tak často vysávame spoločne …

IMG_9076

  Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Vy spíte na zemi?

    Áno, spíme na zemi. Teda nie na zemi, ale na matraci bez postele. A je to úžasne praktické.

Detskú postieľku sme kúpili a mali sme ju pripojenú k manželskej posteli približne 5 mesiacov. No asi od 2 mesiacov aj tak spávala Adelka s nami v posteli, čo mi vyhovovalo predovšetkým pri nočnom dojčení. Počas denných spánkov spávala tiež na našej posteli. Keď sa už vedela pretočiť na bruško a bolo riziko, že by sa mohla prekotúľať z postele na zem, začali sme uvažovať o zmene.  Zmena prišla v tom období spolu so sťahovaním a posteľ sme vtedy zrušili a začali sme spávať na matraci.adelka floorbed

V niektorých montessori domácnostiach majú už novorodeniatka svoju tzv. floorbed vo svojich detských izbách. My sme naladení viac kontaktne, takže od začiatku spávame v jednej miestnosti. Adelka má svoj malý matrac priložený k nášmu, na ktorý ju prekladám, keď si my ľahneme večer do postele, ehm chcela som povedať na matrac 😉  Nebojím sa, že by sa skotúľala na zem, pretože náš matrac je letisko (2x2m) a jej matrac je obklopený stenami a naším matracom. Aby som však bola úprimná, stalo sa asi trikrát za celý čas, že sa v spánku skotúľala a buď spala ďalej na zemi alebo sa s plačom zobudila.

floorbed bedroomHlavný účel floorbed začala  plniť, keď Adelka začala loziť. Bola samostatná, sama zliezla a vyliezla na matrac. Najmä ráno, keď my sme ešte spali, zišla z matracu a hrala sa s hračkami. A robí to doteraz, väčšinou si vezme knižky a listuje si. Samozrejme zo začiatku to bolo aj o tom, že mi vždy, keď som ju išla uložiť, ušla mi z matracu. Cítila voľnosť pohybu, tak to naplno využívala. Nechala som ju teda vždy ešte chvíľku sa pohrať a potom už ochotnejšie vliezla do spacieho vaku. Nie vždy to samozrejme malo hladký priebeh. Myslím si ale, že to k tomu patrí. Pretože dať dieťaťu slobodu pohybu a potom od neho očakávať, že to nevyužije vo svoj prospech, by bolo naivné. Keď si predstavím sama seba v pozícii dieťaťa, nekonala by som inak. Veď o tom vlastne tzv. floorbed je – podporiť nezávislosť, samostatnosť, slobodu rozhodovania… Po čase si Adelka na voľnosť zvykla a postupne mala tendenciu menej a menej utekať pred spacím vakom. Dnes, keď spací vak roztiahnem, väčšinou si na neho sama ľahne. Jej ochota ľahnúť si závisí na jednej strane od toho, ako veľmi je unavená a na strane druhej aj od toho, či má zrovna v poličke nejaké nové hračky alebo knižky. Ak nechcem, aby sa už rozptyľovala, radšej nové hračky schovám na ráno. Zo skúsenosti môžem povedať, že určite treba trpezlivosť a zaviesť určitý rituál, aby dieťaťu bolo jasné, čo nasleduje a čo sa od neho očakáva.

Spanie na matraci sa u nás osvedčilo a už nám to príde úplne prirodzené. Keď sa Adelka počas dňa zobudí zo spánku, vôbec neplače. Ani cez baby monitor niekedy neviem posúdiť, či je už hore alebo ešte spí. Ona totiž zíde z matracu a sama sa zabaví, číta si. Nemá strach z toho, že keď sa zobudí, je tam sama, bezmocná. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo floorbed stojí za to.

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Jar, leto, jeseň, zima

    Dlho som v slovenských kníhkupectvách hľadala leporelo pre deti, ktoré by bolo o niečom inom ako o zvieratkách (tie so zvieratkami, ktoré práve čítame, si môžete pozrieť tu). Dajú sa samozrejme nájsť knižky ako moje prvé slová, prvé tvary a farby, či predmety z domácnosti, ktoré obsahujú reálne fotografie. No ja som chcela niečo celkom iné. Jednoduchú knižku zo života. A aby som ju našla, strávila som niekoľko večerov hľadaním na internete, prešla kopu zahraničných stránok, blogov, až som nakoniec našla to pravé orechové. A to hneď štyrikrát. Našla som ich na zahraničnej stránke BookDepository, ktorá knihy zasiela zdarma takmer do celého sveta (okrem toho mávajú niekedy aj dobré zľavy).

Spring, Summer, Autumn, Winter by Gerda MullerDo leporel Spring, Summer, Autumn a Winter (Jar, Leto, Jeseň a Zima) som sa zamilovala na prvý pohľad. Autorkou je Gerda Müller (89 r.), holandská ilustrátorka detských knižiek. Je známa svojou láskou k prírode a prírodným scenériám (čo nepochybne z jej kníh aj cítiť). Jej ilustrácie sú plné života a zachytávajú meniace sa obdobia a krajinky.

Spring by Gerda MullerObrázky prírody sa vo všetkých štyroch leporelách striedajú s aktivitami detí, ktoré sú typické pre dané ročné obdobie. Zobrazujú deti pri hrách, športoch alebo domácich činnostiach, ako je práca v záhradke či vešanie zmoknutého oblečenia. Vďaka tomu, že neobsahujú žiadny text, sú univerzálne pre všetky deti. Na obrázkoch je veľa rôznych detailov, stačí pri čítaní otvoriť bránu fantázii.

Autumn by Gerda MullerAdelka dostala túto sériu knižiek k Vianociam. Veľmi si ich obľúbila a teraz s odstupom času môžem povedať, že sa táto investícia oplatila. Myslím, že v nich bude ešte dlho listovať. Od tejto autorky zvažujem kúpu aj ďalších zaujímavých knižiek – A Year Around the Great Oak (Rok okolo veľkého dubu), Where Do They Go When It Rains? (Kam idú, keď prší?) alebo How Does My Garden Grow (Ako rastie moja záhradka)…

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…