Tento článok sa na môj blog veľmi tematicky nehodí. No napriek tomu som sa rozhodla, že ho zverejním. Ak by mal môj príbeh a skúsenosti pomôcť čo i len jednej mamičke, splnilo to svoj účel.
Dojčenie je jedným z najkrajších momentov pre mamu a dieťatko. Nielen, že sa bábätko napapá, ale zároveň sa na prsníku upokojí, cíti maminku, má pocit bezpečia, prípadne si na prsníku rieši akúkoľvek nepohodu. Na tieto momenty som sa tešila už dlho pred narodením Adelky. Až pokiaľ nezačal tzv. dojčenský štrajk.
Ako to začalo
Po pôrode napriek miernej komplikácii a z toho vyplývajúceho odlúčenia takmer 18 h. sa nám dojčenie podarilo skvele rozbehnúť. Mliečka bolo vždy tak akurát, ba niekedy aj viac. Nikdy som si dopredu neprogramovala problémy s dojčením. V pôrodnici boli ochotní aj počas noci riešiť akýkoľvek problém a ochotne vysvetlili správnu techniku dojčenia. Radili dodržať pravidlo 1 dojčenie – 1 prsník. Fungovalo to výborne cca 4,5 mesiaca.
Prišlo obdobie, kedy Adelka začala na prsníku tráviť stále menej a menej času. Keďže si pýtala mliečko každé cca 2 hodiny, čo je všeobecne považované za časté kŕmenie, nejako som tomu neprikladala veľký význam (dojčila som ju na požiadanie, niekedy aj každú hodinu). Vravela som si, že nevadí, ak papá krátko, keďže je na prsníku každé 2 hodiny. V skutočnosti však jej krátke papanie znamenalo nie to, že je najedená, ale že je nespokojná s tokom mliečka. Došlo to až do štádia, kedy začala prsník odmietať takmer úplne. Začala som riešiť s laktačnou poradkyňou (LP) neznámy problém – upchaté mliekovody. Až ona mi celú situáciu objasnila a diagnóza dojčenský štrajk (pred tým nepoznaná) bola na svete. Štrajk veľmi záludný v tom, že dieťa sa odmieta sa prisávať aj napriek hladu. Objasnila mi, že Adelka sa odmieta prisať na prsník kvôli zníženému toku mliečka, ktorý bol asi jednak spôsobený vzájomným prispôsobením ponuky a dopytu po mliečku a tiež dojčením štýlom 1 dojčenie – 1 prsník (kedy frekvencia dojčenia pre každý prsník bola každé 4 hodiny, čo je na začiatku dosť veľa).
Ako to prebieha(lo)
Postupom času sa odmietla úplne dojčiť v priečnej polohe a ostali sme až do dnes v polohe poležiačky. Naše (ne)dojčenie vyzerá asi tak, že už len keď si k Adelke ľahnem, otáča sa opačným smerom, v horšom prípade sa rovno rozplače. Takúto „ceremóniu“ opakuje vždy pred každým dojčením a vydrží aj pol hodinu. Naťahuje si nohu, rozpráva si alebo sa otáča na bruško. Spočiatku som mala tendenciu jej plač utišovať. Ale čím intenzívnejšie som sa snažila, tým bol jej plač ľútostivejší a malo to opačný efekt. Tak som si to prestala všímať a nechám ju, aby svoj „prejav“ dokončila. Iba ležím vedľa nej a som jej k dispozícii, keď sa rozhodne prisať. Niekedy ju hladkám po vláskoch, aby vedela, že ju mám rada, že som tu pre ňu. Týmto spôsobom sa zvykne prisať rýchlejšie. Vôbec nemá význam ju nasilu k prsníku priťahovať.
Zo začiatku som si mlieko iba odsávala a dávala jej ho lyžičkou (keďže nepozná fľašku ani cumlík). Avšak s lyžičkou vymýšľala rovnako, s mliečkom sa v ústach hrala alebo ho dokonca vyprskovala. Bolo to obdobie veľmi náročné, psychicky aj fyzicky, pretože celý deň sa krútil len okolo odsávačky a kŕmenia, aby som do nej dostala aspoň niečo. Potom mi svokor vnukol myšlienku, aby som ju nechala hladnú a vyčkala, kým sa bude ochotná sama prisať. Zafungovalo to a dnes ju už lyžičkou nekŕmim vôbec, hoci si stále mlieko odsávam, pretože niekedy je na prsníku naozaj len krátko.
Osvedčilo sa mi dojčenie v polospánku. Keď mi zaspí v šatke a následne ju uložím do postele, zvyčajne to využijem a ponúknem jej prsník. Jednak ju to opätovne uspí, ak sa pri manipulácii so šatkou trošku preberie a aj sa napapá. V polospánku vystriedam oba prsníky niekedy aj viackrát. Počas dojčenia však nesmie byť ničím rušená. Akékoľvek šuchnutie alebo kroky na chodbe a už sa odpája. Dosiahnuť potom, aby sa opätovne prisala, je takmer nemožné. V noci sa dojčí pekne, 2-3 krát za noc, pričom vydrží vysať oveľa viac mlieka ako cez deň.
Ako som si mliečko vybojovala
Štrajk začal kvôli zníženej produkcii mlieka a bolo ho čoraz menej, ako sa Adelka odmietala prisávať. Až som mala pocit úplne prázdnych prsníkov. Z prsníkov som ledva odsala 10ml. Bola som ochotná už vyskúšať čokoľvek, aby som sa opäť dostala na objem ako pred tým, resp. aby som dojčenie zachránila. Laktačná poradkyňa mi nasadila bylinky v kapsliach – Benedikt lekársky a Senovku grécku a to aj napriek tomu, že obyčajne najlepšie zaberajú v prvých dňoch po pôrode. Chcela som to aspoň vyskúšať, keďže som za každú cena chcela mliečko zachrániť. Očakávala som účinok na 2.-3. deň, no márne. Jediným výsledkom u mňa bol zapáchajúci pot korením. Zázrak nespravili ani babské recepty ako zasmažená vajíčková polievka, pitie melty či Vinea. Snažila som sa maximalizovať náš vzájomný kontakt, dokonca aj koža na kožu. Spravili sme si aj zopár „pelíškových“ dní. Stále som Adelke ponúkala hoci aj prázdne prsníky a aj každú hodinu som sa snažila odsať čo najviac. Samozrejme som ju dokrmovala Sunarom, keď chcela, ale za celý čas štrajkovania doposiaľ ho vypila najviac asi 200ml, ak vôbec to bolo toľko. Kúpila som si aj homeopatiká Ricinus communis, ale účinok taktiež nenastúpil. Ak si dobre pamätám, hlavné nakopnutie tvorby mlieka nastalo raz v noci, keď bola Adelka naozaj veľmi hladná a veľmi silno sala. Jedno jej potiahnutie som zacítila až ako pichnutie medzi lopatkami. No a ráno som mala naliate prsníky ako predtým. Homeopatiká Ricinus communis som vymenila za Ricinus homeokomplex a ten mi zabral lepšie (obsahuje viacero zložiek berúc do úvahy napr. aj psychické dôvody zníženia tvorby mlieka alebo z nedostatku tekutín a pod.). Užívam ho stále, keď mám pocit prázdnejších prsníkov. Kúpila som si aj Moringu olejodárnu v kapsliach, ale tú mám odloženú v zásuvke ako železnú rezervu (a dúfam, že to bola zbytočná investícia, aj keď to nebola lacná záležitosť).
Ako na mliekovody
Odvtedy mi tvorba mlieka veľmi kolíše. Ako som na sebe odpozorovala, odsávanie nestimuluje tvorbu mlieka, ale vie ho iba dočasne udržať. Mne sa najviac osvedčilo na mliekotvorbu satie bábätka. Treba to skúšať hlavne v noci, kedy nie sú babätká veľmi pri zmysloch. Ak sa podarí prsníky veľmi nastimulovať, dôsledkom môže byť až upchatie mliekovodov. Príčin môže byť niekoľko: nedostatočné vyprázdnenie prsníka, nesprávne prisatie bábätka, príliš husté mlieko.
Tento veľmi bolestivý stav som zažila niekoľkokrát. V mliekovode sa vytvorí malá zrazeninka mlieka o veľkosti asi zrnka piesku a znemožní prechod mlieka. Mne vtedy zvykla stvrdnúť celá asi štvrtina prsníka, ktorá bola čoraz bolestivejšia, ako sa nalievala mliekom a nevyprázdňovala. Niekedy to nemusí byť ani zrazeninka, ale dá sa povedať taká hustá smotanka, ktorá mliekovod upchá čiastočne. Vtedy mlieko síce vyteká, ale iba tenkým prúdom a prsník sa dôkladne nevyprázdni. Viem to už rozpoznať aj v úplnom začiatku, pretože bradavka pri dojčení bolí, akoby bábätko hrýzlo.
Ako som sama zistila, mliekovod sa môže upchať buď niekde uprostred alebo pri vyústení v bradavke, čo je ten lepší prípad. Ak sa upchá uprostred, zvyčajne treba to miesto pred dojčením poriadne nahriať a rozmasírovať. Toto mne nikdy nepomohlo a zvyčajne to prešlo do 4 dní samé. Vtedy som si robila obklady zo surového nastrúhaného zemiaka (oblepila som ho mikroténovým sáčkom), ktorý naliate miesto trocha zmäkčil a uľavilo sa mi od bolesti. Treba však na to obetovať jedno tričko, pretože zemiak farbí na čierno a nedá sa vyprať. Ak sa mliekovod upchá pri vyústení, treba zaťať zuby a trochu sa naučiť „operovať“. Dezinfikovať ihlu (buď 10 min. v liehu alebo chvíľku v ohni) a zrazeninku vyšpárať. Miesto upchatia na bradavke je zvyčajne belšie oproti ostatným vyústeniam mliekovodov a stranovo súhlasí so stvrdnutou časťou prsníka. Pri stlačení v bradavke na tej strane bolestivo pichne. Niekedy stačí samotné stisnutie bradavky medzi palec a ukazovák (prípadne stlačiť a potiahnuť prsník smerom od dvorca k bradavke) a zrazeninka sama vystrelí von. Mne sa osvedčilo prestriedať odsávanie s vystískaním, keď nechcem použiť ihlu. Ihlou som riešila zrazeninky, ktoré boli hlbšie pod povrchom bradavky. Je to o dosť bolestivejšie, sem tam sprevádzané aj kvapkou krvi (ktorej, ako som sa dočítala, sa netreba báť, pretože ju bábätko vie stráviť). Avšak za tú úľavu to určite stojí. Počas odsávania po odopchatí vidno, že mlieko tečie z toho mliekovodu hrubým prúdom, keďže bol pod tlakom. Upchaté miesto aj po odopchaní ešte chvíľu bolí, pretože mliekovody boli roztiahnuté. Ako prevencia upchávania mliekovodov sa odporúča užívať sójový lecitín, ktorý mlieko riedi. Vyskúšala som, ale rapídne zlepšenie som nespozorovala. Avšak ťažko hodnotiť jeho účinok, kto vie, ako by to dopadlo bez neho.
Čo sa týka prospievania, Adelka momentálne priberá cca 750g za mesiac (sme na začiatku 7. mesiaca). V poslednej dobe sa prisaje hneď, keď je už naozaj dosť hladná. To považujem za signál, že sa snáď situácia pomaly, ale isto zlepšuje. Ťažko sa verí tomu, že ako hovorí moja laktačná poradkyňa, každý štrajk raz skončí, pretože to už trvá tak dlho, že sa mi to zdá takmer nemožné. Sú dni horšie a lepšie a vtedy začínam vidieť svetielko na konci nášho tunela…
………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..
Štrajk začal ustupovať, keď mala Adelka asi 15,5 mesiaca. Prvé náznaky sa objavovali v aute a bola ochotná sa počas jazdy na chvíľočku prisať. Potom to pokračovalo v kúpeľni pri prebaľovaní, až sa tam raz kompletne nadojčila. Od vtedy (16 mes.) sa dojčí všade, pýta si mliečko, keď sa chce upokojiť, pritúliť, keď jej idú zúbky … Vždy mi to aj zaznakuje, že si prosí. Neverila som, ale skutočne to skončilo. A ja som z toho veľmi šťastná a musím povedať, že sa oplatilo za to zabojovať. Teraz si tie spoločné chvíle naozaj užívam(e). Je to super pocit.
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …
V kríži s kapsou vonku som jej zátylok v
ystielala plienkou, najmä keď ešte nedržala sama pevne hlavičku. Neskôr som prešla na kríž s kapsou dnu a pri ňom sme aj ostali. Pri kríži s kapsou vonku sa totiž bábätko vkladá do hotového úväzu, zatiaľ čo pri kríži s kapsou dnu mi viac vyhovovalo obviazať ju na mne, keď už bola väčšia a ťažšia (dnes má 7kg a stále je nosenie v šatke pohodlné). V letnejších dňoch si zároveň lepšie regulujem, koľko vrstiev bude obopínať bábätko. Keď je unavená a v šatke zaspí, lepšie sa mi manipuluje s krížom, keď jej chcem schovať hlavičku. Pri viazaní treba samozrejme vždy dbať na správnu polohu bábätka, aby nohy so zadočkom tvorili písmeno M, teda aby kolienka boli vyššie ako zadoček.
– jednoducho som Adelkine nôžky strčila z vnútra mikiny do vrecka. Má to zároveň aj tú výhodu, že vám potom do oblečenia nefúka.
Počas rodinných jedál bola s nami väčšinou za stolom a so záujmom sledovala všetko, čo sa pri stole odohráva. Veľmi rýchlo pochopila, že veci z taniera sa dávajú do úst a a začala sa za jedlom načahovať a otvárať ústa. Dali sme jej teda ochutnať jedlo z nášho taniera. P
o mrkvičke nasledovala rajčina (vybrali sme jadierka a dužinu sme vyškrabkávali a lyžičkou jej dávali do úst), banán (tiež „naškrabkaný“), špaldová krupicová kaša, rozmixovaný zemiak. Všetko to dostala do úst kávovou kovovou lyžičkou, nie umelou (v Montessori sa kladie dôraz na „dospelácke“ prestieranie, príbory sedenie…). Banán som jej dala ochutnať aj v celku, bol to zážitok pre ňu aj pre mňa 🙂 Vedela si ho takto pekne držať až kým nebol celkom ožužlaný a nezačal sa šmýkať. Potom som jej ho pomáhala držať aj ja.
