So znakovaním sme začali približne v 8. mesiaci. Hľadala som informácie o znakovaní prevažne na internete. Veľmi dobrá zahraničná stránka, ku ktorej sa stále vraciam, je Baby Sign Language
. Dá sa tu nájsť slovník so základnými pojmami, ale aj kartičky so znakmi, ktoré som vytlačila a oblepila nimi zboku celú chladničku 🙂 Je dobré to mať na očiach a najmä zo začiatku si pripomínať jednotlivé znaky.
Stránka Baby Sign Language je prehľadná a páči sa mi najmä preto, že každý znak sa dá pozrieť na videu. Pri detskom znakovaní však platí, že dieťa alebo rodič si môže zvoliť na konkrétne slovo svoj vlastný znak, ak je pre nich prijateľnejší. Neplánovala som kupovať program znakovania na DVD-čkach, no keďže ich mala moja veľmi dobrá kamarátka, tak nám ich požičala. Ale Adelke sa to veľmi nepozdávalo a keďže videá sú dlhé, obsedela najviac 5 minút (čomu som koniec koncov rada, keďže ju neučíme pozerať telku).
Začali sme so slovami pes, mačka, otec, záchod, piť a postupne sme pridávali kniha, kúpať, spať, jesť, ešte, svetlo. Pekné video so základnými znakmi je TU. Neskôr som zaradila do znakovania jednotlivé časti oblečenia – ponožky, nohavice, tričko, čiapka… Slová volím podľa toho, čo reálne a často počas dňa používame. Odporúčam do znakovania zapojiť čo najviac rodinných príslušníkov. U nás to väčšinou ťahám sama, pretože manžel väčšinou nie je doma alebo znakovať zabúda.
Zásady, ktoré dodržiavame pri znakovaní:
1. Znaky zaraďujeme podľa toho, čo Adelku momentálne zaujíma, prípadne podľa činností, ktoré doma často vykonávame (jesť, piť, kúpať sa…).
2. Kľúčom k úspechu je neustále opakovanie znakov každý deň a v rôznych situáciách. Tak dieťa najlepšie pochopí, že napr. lopta nie je iba tá žltá loptička na poličke vľavo, ale že lopta môže mať veľa rôznych podôb.
3. Znakujeme pred tým, ako slovo vyslovíme, počas hovorenia a aj potom.
4. Ak k Adelke hovoríme celou vetou, znakované slovo sa snažíme hlasom zdôrazniť, aby sme ho odlíšili od ostatných.
5. Treba mať veľa trpezlivosti, kým dieťa znak začne samo ukazovať. Nenútime ju, aby odznakovala naspäť. Snažíme sa, aby to hlavne bola zábava.
Adelka začala po 2 mesiacoch ukazovať prvý znak – pes. Ukazuje sa jednoducho potľapkaním rukou po boku, ako keď voláme psa k sebe. 
Psa som jej ukazovala vždy v knižke, na prechádzke a vyhľadávala som s ním častý kontakt u známych, prípadne s prívetivými okoloidúcimi. Dnes aj keď sme doma a vonku zašteká pes, automaticky hovorí „havo“ a znakuje psa aj niekoľko minút. Je to veľmi milé pozorovať, ako dieťa dokola opakuje, keď sa niečo nové naučí. Keď Adelka ukázala svoj prvý znak, potešila som sa, že to začína prinášať ovocie. Pri ostatných znakoch vidím, že mi rozumie, no ešte to nevie napodobniť. Očakávala som, že bude jednotlivé znaky používať približne v takej postuponosti, v akej som ich ju učila. No to vôbec nie je pravidlo – znak pre mačku ju učím od samého začiatku a stále ho neukazuje, aj napriek tomu, že mi rozumie. Naopak sliepku som ju začala učiť iba pred pár dňami a už ju vie ukázať. Je to veľmi ovplyvnené tým, čo ju baví a zaujíma. Keďže sliepky máme doma, teší sa, keď ich vidí a tak ich chodíme pozerať každý deň. Niektoré nové znaky, ktoré začne používať, sa len matne podobajú tomu, čo ju učím znakovať. Niekedy musím mať veľa fantázie, aby som prišla na to, čo mi chce vlastne ukázať. Napríklad niekedy rovnako ukazuje znak pre pápá (na obr. vľavo) a svetlo (na obr. vpravo). Rozlišujem to iba podľa situácie. Ale postupne na jej gestách vidieť, ako sa zdokonaľujú.
Je to skvelý pocit vedieť, na čo dieťa myslí, keďže to vie zaznakovať. Cítim, že sme si jedna druhej bližšie a znakovanie nás ešte viac spája. Momentálne dokola opakuje 4 znaky:
Niekedy sa stáva, že ukazuje sliepku a hovorí „havo“. Vtedy jej iba zopakujem slovo „havo“ a ukážem správny znak. Niekedy mám pocit, že znakuje jedno cez druhé, len aby so mnou komunikovala. Od znakovania si sľubujem, že mi raz bude vedieť zaznakovať aj užitočné veci, ako napr. že ju niečo bolí, že chce piť, jesť, hrať sa… Na druhej strane si už teraz musím dávať pozor na jazyk a nehovoriť znakované slová hocikedy. Pretože akonáhle poviem „havo“, Adelka ho hľadá a očakáva, že sa zjaví. Naposledy som v konverzácii s mužom povedala „čo ti pipi?“ a Adelka začala znakovať sliepky – po domácky pipky 🙂
Článok určite niekedy ešte doplním, v závislosti na tom, ako budeme v znakovaní napredovať… Znakujete aj vy? Máte vlastné znaky? Aký najzaujímavejší znak ste dieťa naučili? Komentujte pod článkom 🙂
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …
. 
Najskôr vložíme predmet napr. do hrnca, potom do džbánu alebo kanvice či vázy. Tie menšie nádoby ponúkame dieťaťu v rôznych polohách, napr. otvorom k dieťaťu, otvorom nahor, napravo, naľavo alebo mierne dozadu. Pri tomto jednoduchom cviku musí dieťa prispôsobiť polohe nádoby nielen pohyb ruky, ale aj celej paže vrátane ramena. Najmä cviky s vázou pripravujú dieťa na riešenie problémov okľukou a rozvíjajú jeho priestorovú a tvarovú predstavivosť a myslenie. Nám na to poslúžila nádoba s gombíkmi.
Dieťa sa najskôr bude so šnúrkou iba hrať a postupne pochopí, že potiahnutím za šnúrku si môže priblížiť vzdialenú hračku. My sme dostali od rodiny tento „mobilný“ telefón. Je na kolieskach, dá sa dvíhať sluchátko a točiť ciferníkom. 
Najjednoduchšie je pripevniť špagát na nafukovaciu loptu. Adelku bavilo najmä to, ako sa lopta od nej odrazila, keď potiahla špagátom silnejšie.
v 3. štvrťroku vzrastá záujem dieťaťa o duté telesá, a preto sa rado zaoberá s rôznymi nádobami, krabicami, zásuvkami atď. Ohmatáva ich vnútro, vyprázdňuje ich obsah, plní ich rôznymi predmetmi. Dieťa sa v tomto veku naučí vyprázdňovať nádobu nielen postupným vyťahovaním jednotlivých predmetov, ale taktiež jednorazovým otočením nádoby dnom nahor. Keď vie dieťa nádobu vyprázdniť, neznamená to, že ju dokáže aj naplniť; túto zručnosť sa naučí až trošku neskôr. 
Problém je v tom, že sa dieťa najskôr naučí odhodiť držaný predmet kamsi, ale neskôr sa naučí hodiť ho na presne vymedzené miesto, napr. do nádoby. Zo začiatku dieťa drží kocku nad krabicou, ale nepustí. Rodičia sa často domnievajú, že dieťa pustiť nechce, no v skutočnosti to však ešte nevie a týmto cvikom sa to má naučiť. Adelka už zvládne vyhadzovať drevené kocky z vozíka, no zatiaľ nevie vozík aj naložiť.
Na druhej strane ju oveľa viac baví vkladať veci do malých nádob a dokola ich vyťahovať a vkladať naspäť, napr. golfovú loptičku do 
pre prípad, že ju budem potrebovať v noci. Adelke sa zamozrejme hneď zapáčila a aj veľkosťou jej padla akurát do ruky. Najskôr ju vydržala niekoľko dní skúmať vypnutú a do dnes jej ju zažíname ráno v posteli. Sleduje, ako sa pohybuje svetlo po miestnosti, objavila tiene na stene, prípadne si s ňou presvecuje prštek, keď ho priloží priamo na zdroj svetla. Naozaj vďačná zábavka… 
