Dnes by som vám chcela napísať o tom, ako polievame kvety (Dorotka má momentálne 20 mesiacov). Predstavu o polievaní s deťmi môže mať každý všelijakú, no poviem vám, ako je to pre nás najlepšie. 
Zabudnite na to, že budete dieťa dvíhať s krhličkou na ruky a ono bude polievať aj to, čo nechcete 😀 
Dorotke som do poličky pripravila podnos s krhličkou a hubkou na utieranie. Vždy, keď ideme polievať, vyberieme podnos z poličky na pracovnú plochu, kam si nosíme kvietky.
Ideme spoločne vziať kvet, ktorý budeme polievať a položíme ho na podnos (ak je kvet veľký, vezmem ho ja). Ideálne je, ak máte podnos s vyšším okrajom, ktorý zachytí aj viac vody.
Dôležitá je aj voľba vhodnej krhličky. My sme našu kúpili v Ikea (krhličky nájdete aj v našom e-shope). Má tenučký výustok, takže voda tečie pekne pomaličky, že si Dorotka užije tú chvíľku, kým poviem „stačí“. 
Rozliatu vodu poutierame hubkou. Väčšinou jej je toľko, že treba hubku vyžmýkať a poutierať znovu. Preto dávam Dorotke ešte misku, kde ju vyžmýkame (môžete ju mať aj v poličke s krhličkou, ak sa vám to zmestí).
Montessori má aj samostanú aktivitu „špongiovanie“, kedy sa prenáša voda z plnej misky do prázdnej pomocou hubky. Tak táto aktivita je tým pádom u nás už aj zakomponovaná 🙂 
Vodu chce vo väčšine prípadov napúšťať do krhličky Dorotka (ak nechce, napustím jej ja). Vtedy si ju prenáša k podnosu s kvetom. Napúšťame preto vody tak do polovice (max. 3/4), aby zbytočne nevylievala. Pri prenášaní funguje dobre ešte jedna finta, a to malým kúskom špongie prekryť výustok a ten držať pri prenášaní. Vtedy je minimálne riziko, že dieťa pri naklonení vodu z krhličky vyleje. Tento malý kúsok špongie máme nachystaný v poličke na podnose spolu s krhličkou.
Túto aktivitu vám vrelo odporúčam. Po každom poliatom kvietku si Dorotka pýtala „ešte“. My polievame vždy tak do 10 kvetov a zaberie nám to 15-20 minút. Je to veľmi pekná aktivita a deťom sa bude páčiť 🙂
Polievanie kvetov
Dorotka vie byť taká rýchla niekedy, že nestíham – odkladať, utierať, zbierať zo zeme… Už som sa poučila, že čo nechcem, aby chytala a vyberala z linky, musí ísť preč. Takže aj na varenie s deťmi sa treba pripraviť, resp. pripraviť linku, aby tam bolo len to, s čím môže robiť.
Buď jej niečo vyslovene naplánujem, čo bude robiť vrámci spoločného varenia, alebo príde s niečím sama a buď ju nechám, alebo jej to trošku „upravím“, zjednoduším, dám jej podnos a pod.. 
Najviac ju baví čvachtať sa vo vode, takže pravidelne „umýva“ zemiaky alebo ju nechám vyberať ich z hrnca s vodou do misky. Táto aktivita zvyčajne končí, keď stojím už milimeter vo vode 😀 
V poslednej dobe chodí do špajze a vyberie si vždy cibuľu, ktorú šúpe 
Chodí s ňou po celom dome a šúpe a šúpe 
Včera som jej ukázala lis na cesnak, s tým sa zabavila asi 10 minút. A pred pár dňami zdokonalila svoju jemnú motoriku tak, že dokázala zapichnúť šľahaciu metličku do nástavca na mixér. 
Mám pocit, že týmto kuchynským vychytávkam sa nevyrovnajú žiadne hračky, pri nich vždy vydrží najdlhšie.
Vytvorila som jej recept na náš obľúbený perník. Recept je obrázkový, rozdelený na niekoľko krokov, názorný a zrozumiteľný. Trošku predsa len potrebovala odomňa asistenciu, keď bolo treba namlieť orechy či ovsené vločky, ale aj tomu sa dá predísť, ak už namleté ingrediencie prichystáme vopred do misiek. Orechy doma melieme na 
V našom recepte je treba na začiatok ošúpať a nakrájať jablká. Môže to dieťa urobiť s 
Dlho som nevedela vyriešiť otázku, ako by v správnom množstve mohla nadávkovať napríklad múku alebo cukor. Používať váhu je pre ňu ťažké a aj klasické odmerky nie sú pre ňu ešte zrozumiteľné. Najmä ak sú na odmerke dieliky po 50g a chýba tam tým pádom napr. 75g.
Našla som farebné odmerky do ruky, ktoré sú označené objemom. Tiež si možno poviete, že to nie je žiadna výhra, lebo tam rovnako môžu chýbať objemy, ktoré zrovna potrebujeme. Avšak dajú sa krásne nakombinovať a využiť práve v obrázkovom recepte pre deti. Stačí napríklad vyobraziť, koľko ktorých odmeriek múky treba použiť a správne množstvo vie namerať aj dieťa 🙂 Z tohto objavu som bola nadšená, neviete si to ani predstaviť 🙂
Potom treba všetko dokopy pomiešať so 
A tak vám takýto môj recept ponúkam na vyskúšanie: 
Možno to deťom nepôjde hneď úplne samostatne, ale verte, že ďalšie razy už to budú piecť s menšou a menšou pomocou od vás. Nám sa raz dokonca podarilo, že kým som ja navarila obed, Adelka súčasne so mnou piekla tento perník podľa receptu.
Opäť sa mi potvrdilo, že deťom stačí iba veriť a dať im príležitosť.
Tu vám ponúkam jednoduchú aktivitu, vďaka ktorej sa deti môžu s ohňom naučiť zaobchádzať a pre vás oheň v kombinácii s deťmi už nemusí byť už strašiakom. 
Potreby si rozložte na podnose tak, aby ste všetko mali po ruke v logickej postupnosti. Najlepšie je položiť sviečku naľavo a pohár s vodou a misku napravo od sviečky. Verte alebo nie, deti si to takto zapamätajú. Krabičku so zápalkami si pri škrtnutí položte na stôl škrkátkom nahor. Sviečku zapáľte a horiacu zápalku ponorte do vody a potom odložte na misku. Po chvíľke horenia sviečku zahaste zhášadlom. To bude pre deti také malé kúzlo 🙂
Skôr, ako aktivitu ponúknete deťom, vyskúšajte si ju vy sami. Uvidíte, na čo všetko môžete prísť, čo vám môže pri tom zavadzať, čo by ste už druhýkrát urobili inak. Ak uvidíte, že dieťa robí niečo inak ako vy, ale zvláda to a je to bezpečné, nemusíte ho opravovať. Adelka napríklad drží krabičku so zápalkami pri škrtnutí vo vzduchu. Pri ďalšom raze som jej iba ukázala, ako si ju chytí ďalej od seba. Niekedy sa jej nepodarilo škrtnúť zápalkou ani po viacerých pokusoch. Sama musela prísť na to, akú silu na to musí použiť. Ja som jej iba napovedala slovami „silno a od seba“. 
Táto aktivita ju tak zaujala, že hneď minula krabičku zápaliek. Ďalšíkrát so zápalkami už trošku viac experimentovala a začala si odpaľovať zápalky od horiacej sviečky. Nechala som ju. Inokedy zasa keď škrtla zápalkou, nechávala ju dlhšie rozhorieť. Raz až tak, že už v podstate mala oheň takmer pri prstoch. Trošku sa zľakla, tak som jej hneď ukázala, ako ju v takýchto prípadoch musí ihneď zahasiť vo vode. Myslím si, že v takýchto momentoch sa buduje rešpekt.
Aktivitu môžete mať doma k dispozícii na poličke. Ale bez zápaliek! Tie si od vás dieťa vždy vypýta a vy viete, že musíte byť pri ňom. Nemyslím si, že oheň by mal byť pre deti tabu. Netreba im ho odopierať, ale správnou formou ukázať, ako sa s ohňom manipuluje a túto potrebu detí (ako aj ostatné) naplniť. Vy sami však musíte vedieť, či a kedy je na to dieťa pripravené…